V rebríčku Transparency International o vnímaní korupcie sme sa umiestnili na 62. mieste. Minulý rok to bolo 66. miesto. Pre niekoho úspech, pre niekoho neúspech. Nikomu z nás nie je potrebný žiadny rebríček a žiadna Transparency International. Všetci vieme, že korupcia je u nás na každom kroku a verejne ju podporujú aj politici. Svojími skutkami, aj keď vyhlásenia sú opačné. No tie sa nepočítajú, počítajú sa len skutky.
Korupcia sa stala v politickom slovníku úplne bežným slovom, ktoré je len využívané v politickom boji, no samo o sebe nemá žiadny význam. Česť výnimkám. Politici radi poukazujú na korupciu, ale ukážte mi politika, ktorý odhalil korupciu do vnútra svojej strany alebo ministra, ktorý by išiel sám proti svojmu rezortu, voči svojmu kolegovi z vlády. Nikdy sa nič podobné nestalo a zrejme ani nestane. Korupcia sa u nás odhaľuje, iba ak sa zmení vládna garnitúra a nová vláda hľadá prešľapy tej starej.
A prečo to robí, aby si mohla pripraviť živnú pôdu pre svoje prúsery. Prečo sa nevyšetrí Gorila, prečo sa nevyšetrili emisie, nástenkový tender, kauza starostu Rače Bielika, financovanie SDKú, kauza skupinka, Mečiarova Elektra a spústu ďalších káuz. Politici si vzájomne potrebujú nahnať politické body, zruinovať nepriateľa, no pozor, nikdy nie dohnať to pred súd a dopomôcť niekoho odsúdiť. Ak aj áno, tak len malé ryby. Všetci si vzájomne kryjú chrbát. Nie sú nám potrebné žiadne umiestnenia, nech sme na 62, 66, či 10 mieste, čistiť ten bordel je potrebné zhora. A zatiaľ sa bohužiaľ nenašiel ten odvážlivec a ak sa aj našiel, ako sa hovorí, keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi aj vyť...lebo inak ho roztrhajú a na Slovensku zatiaľ roztrhali všetkých.