Smerácka chiméra zhltla za posledné desaťročie naozaj takmer všetko, čo ostalo na ľavej strane politického spektra. Vznikla silná strana založená na princípe silného predsedu, teda niečo, čo sme už poznali na Slovensku v podobe HZDS. Napriek viacerým vnútorným smerom je strana aspoň navonok jednoliata, bodaj by aj nie, keď ich drží moc a koryto. Terajšia vláda jednej strany zvádza k porovnávaniu s režimom minulým, veď smerákom sa často nadáva do komunistov. No zdanie môže klamať, strana Smer - SD plne zapadá do dnešnej modernej doby. Je síce spojená osobou svojho predsedu a každý v strane si uvedomuje, že strana žije najmä z popularity Fica, preto je jednotná, ale v jej pozadí to už tak komunisticky nevyzerá. Prepojenia s mnohým slovenskými veľkopodnikateľmi a finančnými skupinami z nej robia typickú stranu ako je aj SDKÚ, KDH, či MOST - HÍD, biznis, biznis a ešte raz biznis.
Pravica síce často poukazuje na to, že Smer - SD funguje ako za totality KSČ, ale na druhej strane si predsedovia pravicových strán často sťažujú pred kamerami, akí sú nejednotní a rozdrobení. Iste keby sme išli do hĺbky charakteru pravice, je to aj prirodzené, konzervatívna strana, strana na národnostnom charaktere, liberálna strana. A práve strety konzervatívcov a liberálov už z úplne prirodzeného postoja neumožňujú úplnú jednotu pravice. U nás na Slovensku sa ale nejedná len o ideológie, v pravici prebehla určitá generačná výmena a teraz sa hľadá líder. Ak Lipšic v rozhovore pre SME povedal, že pravica nepotrebuje svojho Fica, ja tvrdím, že by sa jej zišiel. Práve vďaka silnej osobe Dzurindu a zjednoteniu v roku 1998 dokázala pravica vtedy poraziť neohrozeného Mečiara a jeho HZDS. Čo nastalo potom s pravicou, to už je druhá vec.
Vznik Lipšicovej strany sa dal očakávať. Ide síce o populárneho politika, ale presadiť sa a vziať voličov svojím predchádzajúcim spojencom nebude ľahké. KDH a SDKÚ sú značky, ktoré ľudia budú voliť už z princípu, aj keď ani Figeľ a Frešo sa nejavia ako dvakrát zdatní lídri. Most - Híd má stálych voličov a medzi liberálmi asi Lipšic tiež veľkú odozvu nebude mať. Ale pogram Novej väčšiny sa vyprofiluje až neskôr a podľa neho bude možné zaujať postoj, o akého voliča sa bude uchádzať. Napriek tomu už jedna z prvých myšlienok, ktorú budúca strana zverejnila, zvýšenie platov učiteľov o 50 % v priebehu 4 rokov, je asi ťažko zrealizovateľná. Aj Lipšicova strana teda nastupuje cestu populizmu.
Keď tento týždeň ohlásil Prochádzka vznik platformy v rámci KDH, ako prvé som si povedal, tak a onedlho máme ďalšiu stranu. Síce tvrdí niečo iné, ale politické strany na Slovensku nikdy neboli pripravené na platformy v rámci svojej strany a skôr či neskôr buď Prochádzka stiahne svoje krídla a odíde z KDH alebo sa presadí a strana podstúpi prestavbu. No skôr by som sa držal prvej voľby. KDH by tým po Lipšicovi prišlo aj o svoju druhú motorovú myš a to by už strana nemusela len tak ľahko rozchodiť, aj keď voliči KDH sú hádam najvernejšími voličmi na Slovensku.
Pravica teda po zdevastujúcej porážke po voľbách zatrúbila na útok, ale zatial boj začala iba medzi sebou. Pripomína to boxerský súboj, keď na jednej strane je majster sveta a na druhej strane sa hľadá vyzývateľ. SDKÚ už očistou prešla, teraz je rad na KDH a čo sa udeje v ďalších stranách ako Most - Híd, či SAS, je vo hviezdach. Našťastie pravica má ešte dosť času. Ťažko predpokladať, že voľby sa uskutočnia skôr ako tri a pol roka, preto je dosť času nájsť toho správneho vyzývateľa do súboja. Len sa bojím, aby tých vyzývateľov nebolo ešte viac ako 10. marca 2012.
