Náš premiér vie byť rázny, na rovinu povie, že ideme vyvlastniť zdravotné poisťovne, odkúpiť SPP, najnovšie prichádza nápad vzniku "superbanky", veľkej štátnej bankovej inštitúcie. A to naši starší spoluobčania plačú, že socializmus je naždy preč. No začína sa nezadržateľne vracať. Ale v novej podobe. Žiadny súdruhovia a JRD, ale pekne nagelované hlavy a finanční žraloci. Náš pán premiér je len akoby predák, prevádzkár. A má pod sebou ešte ešte menšiu figúrku, ale za to dôležité koliesko v celom stroji. Nášho pána prezidenta.
Dnes som si prečítal, že pán prezident je spokojný, že máme v krajine vládu jednej strany. No veď ako inak. Už len ten červený oblek a červenú vlajočku a bude to skutočný prívrženec smerákov. Hoci je prezident vlastne taká menej významná figúrka v slovenskom politickom systéme, predsa má určité právomoci. A jednu z nich teraz pri Čentešovi využil. Možno by tak národ nepobúrilo, keby na rovinu v roku 2011 povedal, odmietam vymenovať tohto človeka (Čenteša), no tu sa všetci hrajú na nejakú demokraciu. Hej, to sa terajší súdruhovia naučili dobre. Naužili sa používať slovo demokracia asi tak ako používali komunisti slová svetový mier.
Druhá vec je, že opozičné strany na Slovensku sú tak rozštiepené a slabučké, hrajú sa na vlastnom piesočku, že vlastne ich môže spojiť len jediné. To je nenávisť k Ficovi, túžba poraziť ho a snaha vrátiť sa ku korytu. Tak ako sa v minulosti opozícia spojila proti Mečiarovi. No nezabúdajme, aj vtedy bol dôležitou osobou Gašparovič. Najprv stál pri jednom "veľkom" mužovi, teraz stojí pri druhom "veľkom" mužovi. Gašparovičovi to už môže byť všetko ukradnuté, chystá sa na politický dlôchodok, teda v to aspoň všetci dúfame. Za ten rok ešte splní všetky priania Smeru a potom "zbohom". Ale ten bordel čo za sebou za tie roky nechal, si zlížeme všetci.
