Fakt je ten, že sme dve republiky a nech je nostalgia aká je, ani jeden národ by sa už do spoločného štátu nevrátil. Druhá vec je tá, že v podstate sa občanov nikto na nič nepýtal a Mečiar s Klausom si pri kávičke, či nejakom poháriku dobrého vína rozdelili republiku a majetky. Na jednej strane sme vzorom pokojnej cesty rozdelenia, no na strane druhej aj vzorom, že nielen politici by mali rozhodovať o vzniku, či zániku štátov.
A kto je na tom lepšie? Česi alebo my? Tiež existuje nespočetne veľa článkov, porovnaní, ale čo je pravda? Záleží predsa čo porovnávame, či politiku, hospodárstvo, šport, súdy, životnú úroveň. Klaus sa minule vyjadril, že rozdelením získali Slováci, lebo im neuveriteľne zrástol HDP na jedného obyvateľa. No zabudol podotknúť, že hospodárska sila bola koncentrovaná najmä v Čechách a po rozdelení sme si sami rozkradli aj to málo, čo sme mali. Takže v konečnom dôsledku síce máme väčší rast ako Česi, ale stále sa len dostávame na ich úroveň. V NATO a EÚ sme obaja, my už máme aj euro, len ťažko povedať, či je to výhra v dnešnej dobe alebo prehra.
Ale predsa sme v niektorých oblastiach narovnako. Justícia stojí za to mäkké pod nohami, politiká kultúra rovnako, korupcia kvitne ako kvety na lúke. No Česi už aspoň majú svojho baránka Ratha, my na podobného baránka stále len čakáme, lebo naši politici držia spolu ako svätoplukové prúty.
Asi je zbytočné vyplakávať a veď aj načo, onedlho tu budeme mať generácie, ktoré si na spoločný štát, či socializmus ani nespomenú. A ruku na srdce, nevyplakávajú ti starší skôr za socializmom ako za spoločným štátom? Lebo predsa s tým sa im spoločný štát spája. Mlieko za korunu, chlieb za korunu a podobné spomienky...
