Zatiaľ mám chvalabohu šťastie, že lekárov vyhľadávam len minimálne. No v mladšom veku som bol na chirurgii ako doma. Stále nejaký drobný úraz, či šrám, ako je u detí bežné. A odvtedy mám jednoducho biele plášte v sebe zakódované ako niečo zlé a hrubé. Pre lekára je to práca, no aspoň pri deťoch by mohli brať ohľad a nesprávať sa k nim ako k dobytku.
No lekár je veľký pán, čo si zaumieni, to aj spraví. Ťažko je lekárovi dokázať, že spravil chybu, keď len iný lekár to dokáže posúdiť. Nedokáže to nikto iný, ani sudca. Ak sa nejedná o tak do neba volajúcu chybu, akú spravili v Nitrianskej nemocnici Šimonovi Buchovi. Včerajšie rozhodnutie súdu o odškodnom vo výške 600 000 eur je prvým víťazstvom ľudí nad lekárskou mašinériou. Bohužiaľ v tomto prípade bola chyba lekára tak závažná, že inak súd ani rozhodnúť nemohol. Bola zbabraná jednoduchá operácia a Šimon je odvtedy v bdelej kóme. Prakticky je živý a zároveň mŕtvy.
Rozhodnutie súdu môže byť mementom pre všetky nemocnice na Slovensku, že podobné chyby sa tolerovať nebudú a bude sa za nich ťažko platiť, podobne ako je tomu v zahraničí. Je ale zarážajúce, že lekár - anesteziológ v nemocnici naďalej pracuje, hoci na inom poste. Lekári jednoducho držia vždy a všade spolu.
Často počúvame výzvy, aby sme pomáhali odhaľovať skorumpovaných lekárov a zároveň nebáť sa poukazovať na ich chyby, sťažovať sa. Lenže má to aj druhú stránku veci, najmä v malých mestečkách, kde každý každého pozná. V jeden deň poukážem na lekára, ktorý niečo zbabral, prípadne žiadal úplatok a na druhý deň, keď budem potrebovať ošetrenie ja alebo moja rodina, sa mi všetci lekári otočia chrbtom alebo mi to dajú riadne pocítiť.
Pri lekároch si treba vedieť otvoriť ústa, lebo verejná mienka, prípadne média sú silnou zbraňou, ale napriek tomu je to ako boj s veternými mlynmi. Naďalej nám teda ostáva len šomrať doma pred televíziou alebo sa nájde bič na nezodpovedných lekárov? Áno aj lekári sú len ľudia a každí sme omylní, ale ich chyby sa už nedajú napraviť.
