Už je to raz tak. „Úspešné“ zásahy našej polície voči istým extrémistickým skupinám nám vraj „zaručujú bezpečnosť“. Teda, aspoň takýto názor majú tí, ktorí majú túto našu bezpečnosť vo svojich rukách.
Faktom je, že sa polícii prednedávnom podarilo zrušiť pochod našej pospolitost, a to celkom v kľude, keďže k zrážkam medzi anarchistami a neonacistami naozaj nedošlo.
Faktom však zostáva aj to, že od rozpustenia tohto pochodu vzrástly fyzické útoky na určité skupiny ľudí. V ohrození sú hlavne – už „klasicky“ rómovia, pankáči a dlhé vlasy. Takže vlastne my všetci.
Doteraz som nepochopila ale to, podľa čoho títo „holohlavci“ usúdia, že je niekto pankáč. Veď punkový look má dnes už každý druhý típek alebo každá druhá šestnáska (čo sa mi dosť protiví, mimochodom, nakoľko je to absolútne bezúčelové a neopodstatnené pre týchto ľudí, a považujem to za také trošku „znesvätenie“ subkultúry punku).
No ale, očividne si proste potrebujú udrieť. Čo je však najviac zarážajúce, že títo „ľudia“ majú z toho ešte aj obrovskú prču. Veď a prečo by nemali. Môžu di mlátiť kade koho, ešte stále môžu chodiť na futbalové zápasy (tie sú na lov obetí ako vyšité), s boxermi a nožami. Sem tam ich nejaký ten kukláč zbalí a predvedie a následne pustí.
Ale najväčia sranda (pre nich samozrejme) je, že sa o nich píše.
A o tom som sa dnes ráno presvedčila na autobusovej zastávke cestou do práce na vlastné uši.
Vystúpila som z autobusu a takmer som vrazila do dvoch aspoň dvojmetrových skinheadoch, ktorí stáli rovno na mieste kde sa vystupuje z dverí autobusu.
Kľudne si tam stáli, fajčili a čítali istý bulvárny denník (menovať snáď ani nemusím).
Čítali pomerne nahlas a očividne chceli upútať pozornosť okolo stojacich.
Čítali článok o tom, ako v piatok, niekto z ich (očividne) „dobrých“ známych dobodal na smrť 19-ročného chlapca. „No a to vám bola teda sranda“!!
Bavili sa o tom, ako smiešne tohto ich kamaráta opísali, a aká blbá fotka je v novinách, a to, že ani nevymenovali poriadne koho neznáša (bola spomenutá len neznášanlivosť voči rómom).
Takže, o čo im vlastne ide? O to aby boli v novinách? A len pre toto musí niekto zomrieť?
Podľa mňa sú dostatočne viditeľní aj bez novín, a hlavne sú dostatočne hluční.
A čo ja???Mám sa báť chodiť von, lebo vyznávam určitý spôsob života a počúvam inú hudbu ako oni? Mám sa prestáť stretávať s ľuďmi, ktorých mám rada, len preto ako vyzerajú, ako sa obliekajú a čo počúvajú? A hlavne mám sa báť toho, či v ďalších večerných správach nebudú hovoriť o jednom z „našich“?
Stále si vravím, že nám sa také niečo stať nemôže. Stále si vravím, že časy, keď boli boje skinheadov a pankáčov, pomerne častou a už takmer „normálnou“ záležitosťou, sú preč, i keď skíni a pankáči tu vždy boli aj budú.
Ale, aj nám sa to stať môže! A aj vám sa to stať môže!
Vraví sa, že história sa opakuje. Žeby sa nám navrátili staré časy?
