Zdravotníctvo, ako ho poznám, je podľa mňa už vo forme umierajúceho pacienta, ktorého sa silou mocou snažíme ešte zresuscitovať napriek tomu, že chronicky zlyháva.
Mojou dlhoročnou snahou bolo prispievať k tomu, aby sa systém pohol dopredu, aby sa procesy urýchľovali. Centrum mojej pozornosti bol detský pacient a jeho rodič.
Hovorím o zabezpečovaní kvalitnej starostlivosti, ústretovosti, empatii, kope administratívy, opakovaných rozhovoroch, unášaní neľahkých rozhodnutí, frustrácie, sklamaní, bolestí.
Nerobila som to samozrejme sama a jediná, mňa to však stálo vyhorenie a následne aj odchod z odboru, ktorému som sa venovala po skončení vysokoškolského štúdia.
Skúsila som zmeniť odbor, mesto, nemocnicu. A popravde som si v danom čase naozaj veľmi dobre pomohla a zmena mi prospela. Stanovila som si nové hranice.
Po ani nie roku som však došla do bodu, keď už nechcem prispievať do držania nefunkčného systému. Nechcem už viac resuscitovať "umierajúceho pacienta".
Ešte pred celou kauzou a iniciativou LOZ s rokovaniami a hromadnými výpoveďami, som sa rozhodla podať výpoveď z pozície lekára.
Prajem si, aby som žila vo svete, v krajine, kde nemusím klopať na dvere a kričať, že chcem aby sa zrekonštruovalo desiatky rokov staré oddelenie.
Jasné, dá sa ísť po vzore iných oddelení, ktoré si na rekonštrukcie našli externé mimovládne zdroje. Boli časy, kedy by som sa išla vydať touto cestou. Dnes si myslím, že je to zase iba veľmi drahé plátanie nefunkčného systému.
Prajem si žiť vo svete, kde zamestnávateľ vedome neklame, nezavádza a nevyhovára sa:
rekonštrukcia oddelenia je neefektivná investícia, pretože bude nová nemocnica
na projekt novej nemocnice bolo všetko nachystané, ale vláda neschválila financie
Pravda je taká, že projektov novej nemocnice bolo už za ostatných 3O rokov niekoľko, ale čuduj sa svete, nemocnica nestojí.
Mňa potom vlastne zaráža, že teda keď tak veľmi chcú tú novú nemocnice a argumentujú ňou, tak prečo vedenie nestojí v čele výpovedí, hoci aj symbolicky a netlačia na vládu.
Prečo nie sú nahnevaní?
Odpoveď je samozrejme jasná.
Prajem si žiť vo svete, kde sa zamestnávateľ netvári ako veľa spravil a ako veľa robí, pri čom si plní len svoje základné pracovné povinnosti, rozumej zabezpečenie personálnej stabilizácie. A aj v tomto smere zavádzal prichádzajúcich záujemcov o prácu, keď boli deklarované iné podmienky, ako reálne nastali.
Nechcem a nebudem tlieskať na veci, ktoré tu dávno mali byť, bez toho aby som na ne musela ja, alebo niekto iný, poukázať. Objavovanie Ameriky dookola.
Podávam výpoveď, pretože si myslím, že bez radikálneho rozhodnutia sa nepohneme vpred.
Milovala som túto prácu keď som mala výplatu 750 eur, a popravde je mi v nej ťažšie a chcem z nej odísť, keď mi prichádza plat 3000 eur. Valorizácia je fajn a potrebná, ale pre mňa na konci dňa, nie je rozhodujúca. Lepiť si oči peniazmi skutočne nechcem.
Prosím verejnosť, aby sa naozaj pozrela okolo seba, v akom prostredí zdravotník pracuje a pacient leží. Ja sa na pacienta pozerám ako na možného silného spojenca, nie ako na rukojemníka. Koniec koncov, ja som síce lekár, ale som potenciálne aj pacient.
