On je príliš rozumný. Ona príliš naivná. Všimla si ho len celkom letmo, dlhé uhladené vlasy. Oblek. Ježiši, vôbec nebol jej typ. On tvrdí, že už vtedy nemohol odtrhnúť oči od tých jej... Očí...
Trvalo im dlho, kým si k sebe našli cestu. Kým sa odvážil ju pobozkať, kým mu to dovolila... Páčilo sa im to obom, Ó, áno. On chcel viac a ona to neriešila.
Potom sa milovali, tak jednoducho, celkom bez lásky. Len z túžby. Len z pokušenia. Len pre radosť. A s predbežným plánom: ,,Naposledy".
Plán nevydržal dlho. Stalo sa im to celkom náhodou, možno práve vtedy keď sa im prepletali telá. Možno inokedy, keď sa smiali, že sa potkla. Možno vtedy, keď sa prestal tváriť, že ho nič netrápi. Ale celkom určite vtedy, keď sa začali báť rána...
Ešte pred ránom. V noci. Spútal ju vlastnými ramenami. Chcel počuť ľúbim ťa. Tak mu to povedala. Veď predsa vie klamať, aj do tých jeho... Očí...
Vymklo sa mu to spod kontroly... Vzrušoval ju. Vzrušovala ho. Vymklo sa jej to spod kontoly...
Zľakla sa. Zaľúbila sa. Utiekla...
Možno má celkom náhodou pocit, že s ním odišla aj polovica jej duše. Veď je celkom možné, že sa len v rovnakú dobu vybrala na prechádzku. Možno má len náhodou pocit, že srdce to prežije, ale tá hore uvedená duša sa už nezacelí. Náhoda je predsa blbec...
Donútila ho vzdať sa jej...
