U nás na východe je už priam tradíciou dochádzať v lete za kúpaním k južným susedom. Bližšie, ďalej, komu sa ako ráči. Konkrétne u nás doma "poznajú" iba Sárospatak :).
Pre ľudí je prijateľná vzdialenosť (1 hod.), cena, ponuka viacerých bazénov i to, že cestou si nakúpia lacnejšie - hlavne ovocie i zeleninu.
Chcem poukázať na trošičku iný pohľad na návštevu Sárospataku (počas ktorej sa teda nemusíte vôbec okúpať..), aj keď neuvidíte neskutočnú prírodu, nezažijete veľké dobrodružstvo či šokujúci zážitok.
Ide totiž o plavbu loďou zo slov. Viničiek do Sárospataku po Bodrogu, ktorý po povodniach nebol práve najčistejší, z lode sme videli čiaru po zvýšenej hladine a naskytli sa nám takéto pohľady:
Loď nebola najsuperjachtou, aj jej interiér bol taký všelijaký (ružový, že až...), no zachránila to táto vitrínka a dobrá partia, samozrejme:
Toto je akože prístav, ktorý bol asi ešte len vo výstavbe.. :)).
Hore nás však už čakal vláčik.., čo bolo trošku veselé, voziť sa po malom provinčnom mestečku :), ale zároveň aj bláznivé - veď taký luxus nie je dopriaty každému, xi, xi.
Neviem presne, kde, ale priviezli sme sa pravdepodobne k budove bývalého kolégia (alebo niečo podobné), kde dokonca 4 roky pôsobil J.A. Komenský.
Mali tam krásnu knižnicu, no potom som sa dozvedela, že sa v nej nesmelo fotografovať, čiže len takéto chabé zábery:
Ešte nejaké zábery:
Veľmi pekné šaty, že?
Po prehliadke sme mohli smelo povedať: Na hrad!
Toto je hradné nádvorie a tiež posledná fotka, lebo dnu bolo zakázané fotografovať.
Z hradu je v pozadí vidieť "prístav" a našu loď.
Po prehliadke múzea a hradu bola tretím bodom programu našej návštevy Sárospataku ochutnávka vína. Toto je miestnosť určená na ochutnávku v rodinnej firme v pekne upravenom dome pri hrade, kde by som ani náhodou nepovedala, že pod ním sa nachádza rozľahlá (niekoľko sto metrov štvorcových) vínna pivnica, kde sme sa tiež boli pozrieť. Na stoloch sú džbány, kde sme mali vylievať zvyšky vín, čo sa však samozrejme nestalo :). Víno sme zajedali chutnými koláčikmi, aby nás to vínko úplne nezmohlo. Na záver sme mali možnosť kúpiť si z ich vínnej produkcie.
V podlahe miestnosti bol pekne upravený presklený otvor do pivnice:
A to už sme dole, kde bolo celkom čerstvo a vlhko, z povaly visela akoby storočná pavučina alebo čo.
Majiteľ rodinného podniku nám podával výklad, slečna tlmočníčka vpravo nám tlmočila, i keď mám podozrenie, že to trošku zjednodušila...
Vo všetkých tých miestnostiach bolo tých sudov naozaj požehnane:
