Lenka Bošková
Super zážitok hneď tak zrána
Niekedy, keď to človek najmenej čaká, poteší vás niečo milé a spríjemní vám celý deň. Potom ide všetko ľahšie...
Momentálne som zmenila zamestnanie. Som mama :))). V diskusiách kallista. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Niekedy, keď to človek najmenej čaká, poteší vás niečo milé a spríjemní vám celý deň. Potom ide všetko ľahšie...
Žijeme rýchlo. Ale zjavne nie tak rýchlo, aby nás niekto niekde (do niečoho) súril, nútil, štval, naháňal či tlačil.
Voľakedy dávnejšie som mala len hmlistú predstavu o fialovej kvetine s charakteristickou vôňou a to takú, že existuje. Levanduľa.
Ak ste s niekým dlhšie, začnete si všímať jeho chyby či nedostatky... Aj keď nie úmyselne... Ale stalo sa.
Moja, v podstate neplánovaná, premiéra na pomedzí Oravy, adrenalínová a nezabudnuteľná.
Mám za sebou fajn týždeň. Určite poznáte ten pocit, keď vám vyjde niečo, čo ste si naplánovali. U mňa to nebolo nič veľké, len nazbierať bazu. Milujem ju, veľké biele kvety, ich vôňu, vôňu sušenej bazy a ten čaj, hm..., fajný. A ešte vôňu materinej dúšky, lipy, mäty...
Už ubehlo pekných pár rôčkov, presnejšie pätnásť, odvtedy, čo som mala prvú skúsenosť so šmejdmi. A pozitívnu. Rada na to spomínam.
Boli ste už na Tokaji? Ja áno. V sobotu, 29.9.2012, už druhýkrát a zatiaľ sa mi tam páči. Áno, áno, hovorím o Dni tokajských pivníc. Toť malý fotoriport:
Uplynulý víkend sme navštívili manželovho kolegu. Reč sa samozrejme zvrtla i na naše ratolesti. A tak som sa dozvedela, ako sa vychováva budúca úspešná generácia :).
V jednom nemenovanom meste, v ktorom sa nachádza, bohužiaľ, neslávne známe geto, som sa vybrala so synčekom na prechádzku. Mojím cieľom bol neďaleký supermarket, kde bola superakcia na plienky, no nekúp to.
Sledujete niekedy STV? Ja áno, samozrejme, treba si vyberať a niektoré relácie mám naozaj rada. Ale nie o tom som chcela. Včera som videla, škoda, že len koniec, reláciu Zelená revue (rovnako rada sledujem aj Rybársku revue, Poľovnícku a všetky podobné...) alebo tak nejako...
Po tomto predbežnom ozname členom dejepisného krúžku som sa vytešovala, veď hurá, viacerí tam budú prvýkrát, učili sa o tom na dejepise (čo je to galéria), no a trošku kultúry nezaškodí... Lenže...tento oznam bol pre viacerých dosť zmätočný, pretože v KE je aj obchodné centrum s týmto názvom a tak boli vytešení, že jéééj, to bude super. Hm, šikovníci moji, neviem, ako si to spojili s náplňou nášho krúžku, ale dobre.., neskôr boli v galérii - ozajstnej, Východoslovenskej.
Pri prvých lastovičkách-sťažnostiach na nekvalitu poskytovaných služieb v skostnatenej organizácii Slovenská pošta som ešte bola zhovievavá a myslela som si, že je to určite len náhoda. Myslela.
To, že zmena mena je v živote dosť dôležitá chvíľa, hádam uzná každý, ba niekedy to býva aj chvíľa slávnostná, že? Nemusíme ani veľmi dlho rozmýšľať..., možno aj vám zíde na um svadba (už aj to som počula, že chlap si zobral manželkino priezvisko). Nedávno som sa takej slávnostnej chvíle zúčastnila aj ja, no svadba to nebola...
Hneď ako som zaregistrovala túto možnosť, tešila som sa, kedy sa ocitnem v mojich detských časoch. Na cestu som si zobrala ako spoločníkov žiakov dejepisného krúžku, aj keď pre nich to boli asi veľmi dávne časy - ale veľmi pekné, myslím si. V Košiciach je šanca využiť túto možnosť cestovania v čase do konca mesiaca a pozrieť si veľmi peknú výstavu Ako sa obliekajú rozprávky v Galérii bašta na Hrnčiarskej.
..., že sa človek učí celý život, je jasnačka, ale niekedy pri tom môže zostať aj hladný :))
Napriek tomu, že už tu o tom bolo čosi popísané, rada vám sprostredkujem (aspoň čiastočne) naše emócie. Ako bolo, a že bolo super... :)).
V košickom Kulturparku sa dnes uskutočnilo stretnutie s Jožom Urbanom prostredníctvom predpremiéry dokumentárneho filmu, nesúceho názov rovnomennej Jožovej prvotiny - Malý zúrivý Robinson - pri príležitosti 10 rokov od jeho úmrtia. A bolo to fajn.