Vychutnávajúc si dnešný večer a babie leto, zablúdili sme s drahým do nejakej "šikmookej" reštaurácie. Vkusný interiér nám navrával, že sme sa rozhodli dobre, ale prestieranie na stoloch zas, že asi bude veselo. A prečo? Každého z nás čakali na stole paličky :)) Keďže sme chceli zachovať jedinečnosť chvíle (slávili sme 8. výročie našich vzájomných sympatií, ak to môžem tak nazvať), rozhodli sme sa pre suši - treba vyskúšať skoro všetko. Suši - znie to tak moderne, exoticky, záhadne..a tak všelijako, no trošku tu boli obavy, ako nám tie surové ryby budú chutiť. A vyzerali naozaj ako z časopisu:
Po malej inštruktáži, čo máme vlastne robiť s nádobkami pred nami sme sa mohli smelo pustiť do toho, keby sme venovali trošku väčšiu pozornosť nákresu v jedálnom lístku, ktorý nám hovoril, ako uchopiť paličky a pomocou nich sa najesť. Čo som si stihla zapamätať, bolo, že paličky máme uchopiť medzi neviemktoré prsty a palec, ale že pohybovať sa má len hornou paličkou a tá dolná by mala byť v statickej polohe. Samozrejme, milý čašník nám ako záchranu ponúkol aj klasický príbor, tak sme si poprosili jeden - keby niečo. To pohybovanie paličkami naprázdno mi celkom šlo, no keď prišlo na lámanie chleba - nebolo to ani zďaleka také jednoduché. Nuž a preto z času na čas sa od nášho stola ozýval srdečný smiech, ako sme tak nimi šermovali a tú zeleninu, nakrájanú a lá slama, nie a nie chytiť medzi ne. No musím povedať, že som to celkom zvládala, aha:
A cítili sme sa aj ako vo filme, pretože ako pochutinu sme tam mali aj wasabi - čo je veľmi fajná pochúťka, ale aj dosť, ako by som to... - rázna. Celkom dobre prečisťuje dýchacie cesty :).
V každom prípade odporúčam, je to v pohode jedlo, ale aj ultra ľahké, a to sme si dali aj polievku. Čiže určite nehrozí pocit plnosti, čo je plus, ale...tanier pre dvoch vystačí tak asi pre jedného - podľa mňa. No to už zistíte sami. Dobrú chuť!
