Lenka Filipová – tú uznávam

Teraz sú už šumienky o poznanie mladšie – tých 14 rokov... Ale piesne zostali. A preto by som to pociťovala ako zahodenú šancu, keby som nevyužila možnosť zájsť za „mojou“ speváčkou na koncert, ktorý sa konal včera, 10. júna v starej športovej hale v Košiciach. Kto tam bol so mnou (či už ako domorodec alebo cezpoľný), uzná, že to bola paráda. Spočiatku som bola trošičku zarazená a sklamaná, keď som uvidela pred pódiom zo 10 radov stoličiek, samozrejme, tie prvé patrili VIP. Keď sa však začal koncert, šmahom čarovného prútika sa zo mňa to rozčarovanie vytratilo, i keď s kamoškami sme si chytili len posledné 4 stoličky. Ale predsa. Veď som videla na vlastné oči veľkú star. Môžem povedať, že Lenka (hm.., moja menovkyňa), len potvrdila svoje spevácke kvality aj majstrovstvo hry na gitare.Každú svoju pieseň Lenka predstavila v krátkom príbehu. Medzi tým a niekedy i počas piesní často znel potlesk. Zo začiatku zaradila Lenka do šnúry piesní krásnu starovekú anglickú pieseň, neskôr pridala francúzsko-slovenskú verziu piesne Zamilovaná. Tiež pri piesni Mosty si spomenula (my všetci s ňou) na výborného speváka Karla Zicha, ktorý minulý rok tragicky zahynul. Prekvapením bola i pieseň, ktorú pre ňu zložila (text i hudbu) Jana Kireschnerová. Hneď ako Lenka začala hrať, v hudbe bolo jasne cítiť Janin rukopis. Takto sa piesne z posledného albumu striedali z pesničkami „best of“, ako Lenka nazvala aj celé turné. Keď Lenka naznačila, že sa blíži koniec koncertu, odpovedalo jej nesúhlasné mrmlanie či piskot celej haly. Po prvej vracačke, keď pridala ďalší hit, bola odmenená spolu so skupinou stadning ovations. K našej spokojnosti nasledovali ešte dve vracačky a keď z publika zaznelo „máme ťa radi“, bola to krásna bodka za celým koncertom. Na Lenke bolo vidieť, že sa jej v Košiciach páčilo a z hľadiska cítiť spokojnosť.