Radosť v duši alias dávne stretnutia...

Včera po práci som zašla za kamarátom, ktorý študoval kdesi v Žiline, aj tam ostal a mal tu (KE) nejakú prácu na záverečných skúškach (skúšobná komisia).Pár minút do jeho odchodu sme sa stretli, pokecali. Každý si už v podstate žije svoj život, no po dlhšom čase to poteší. Aj keď to stretnutie trvalo krátko, no predsa... Po stretnutí som mala ešte dlho úsmev na tvári. No a teraz som si otvorila mejly a tam hľa... pozerám čo, kedy a ako. Ozval sa mi ďalší dávny kamarát, po takmer dvoch rokoch. Kedysi, počas štúdia na výške, som bývala u jeho babky. Aj keď som študovala na Slovensku (TT), on bol máličko exotický. Prečo? Jeho mama bola Slovenka, no otec Libanončan. A Maher bol pravý Arab. V čom bol Slovák, neviem povedať. Okrem toho, že bol exotický, bol aj taký ..hm.. medzinárodný. Tetu, maminu sestru, mal v Maroku. Keď tam naša domáca odišla na dovolenku za dcérou, po jej návrate, to vám boli hody. Napríklad taký pravý marocký syr, mňam, mňam. A ešte trošku tej medzinárodnoti. Maher mal priateľku - Rusku. Pochádzala z...teraz si na to ruské mestečko nespomeniem. Volala sa Nataša. Na Slovensku však Natalie. Zlaté dievča. Zažili sme toho dosť. Počas letných prázdnin sme sa kontaktovali Slovensko-Libanon. Potom sme sa však od tety (Maherovej slovenskej babky) odsťahovali. Približne o rok zomrela. Maher sa mi neskôr ešte ozval, že dom predali a .. spojenie sa prerušilo. Keď som volala či mejlovala, žiadna odpoveď a tak som nevedela, čo je s Maherom, s Natalie. Preto teraz tá radosť. Maherovi sa darí a ešte stále je s Natalie. Medzi nami - slúži mu to ku cti :o)). Keď nastanú lepšie časy (jar, leto), chystám sa na západ. Stretnúť sa so spolužiačkami z výšky a keby sa podarilo stretko s Maherom i Natalie, bolo by to len super. Prajem všetkým krásne stretnutia s priateľmi (nielen tými dávnymi, keď už sa blíži ten Vaľo - Valentín :)))).