Keď tak rozmýšľam, sen, ktorý sa mi zatiaľ tak naozajstne splnil, bol písací stroj. Odmala som po ňom túžila a splnilo sa :). Druhou vecou je, že to bolo potrebné kvôli strednej škole.. :))
Mala som a mám plno snov, no čím som staršia, mám pocit, že mi ich všetci vyhovárajú, resp. s blahosklonným úsmevom si pomyslia, len snívaj dievča, aj tak sa ti to nepodarí.
Za mladi :)) som si vysnívala rôzne veci. Teraz už viem, že niektoré nestáli na reálnych základoch, no ako sny boli vcelku fajn. Dúfam, že sny terajšie majú väčší potenciál realizácie.
Jedným z tých menej reálnych bola predstava, že keď vyrastiem, niekde v lese si postavím drevenú chalúpku, budem chovať hydinu a loviť bližšie nešpecifikovaným spôsobom lesnú zver a tiež zbierať lesné plody... Napadlo by to vôbec niekoho :)?
Tiež som si predstavovala, že si kúpim rogalo, vybehnem na kopec u nás doma a budem sa spúšťať. Aké jednoduché pre detskú hlávku...
Matné spomienky na to, že som túžila stať sa plavkyňou alebo baletkou, sa strácajú v hlbinách mojej mysle. Trocha som to (športovú aktivitu) možno zachránila tým, že som si kúpila korčule. Zostáva však len snívať o tom, že by som vedela aj niečo iné, ako len chodiť dokola po klzisku.
Ďalší sen, ktorý v podstate ešte stále snívam - so sestrou sme sa v detstve stavili, že ak sa dostanem do Californie, dá mi 5000.-, ak nie, budem musieť zaplatiť ja jej.
Celkom prozaický sen mať kdesi (najlepšie vo vlastnom rodisku) pekný dom (v tom dome alebo aspoň tam, kde nakoniec zakotvím mať izbu - knižnicu s policami takmer po strop zaplnenými kvalitnou a mojou obľúbenou literatúrou) s peknou záhradou a tiež auto je stále aktuálny :)).
Aj sen o vytúženej práci je preč, no na druhej strane, ani stretnutie s obľúbenou módnou návrhárkou L. Eckhardt nebolo na zahodenie (ešte mať tak svadobné šaty z jej salónu... hmm..to by bolo super!). Spisovateľské ambície sa skončili zošitom básničiek, častuškami na stužkovej a nepodarenou poviedkou. Byť novinárkou - jeden z mojich naozajstných snov, je stále aktuálny, no len ja sama viem, prečo je to len sen. Mám sen robiť niečo zaujímavé a zároveň naplňujúce ma pocitom užitočnosti a tým, že tu po mne niečo ostane. Preto aj obdivujem ľudí úspešných či tých, ktorí niečo fajn dokázali. No, možnože aj povolanie učiteľky je takou "robotou", ale nie za takých podmienok, za akých je to dnes. Aspoň niektorých. A momentálne sen naučiť decká (samo, že po prázdninách), aby mali obľúbenú slovenčinu (ha, ha, to je ale utópia, že?), alebo aspoň nech majú rady knihy.
A ešte čosi, na čo si práve ani za nič nespomeniem..a ešte nebyť obmedzená časom a peniazmi.. hm.. to by bolo zaujímavé. Nebolo by odveci pozrieť sa do minulosti (do budúcnosti ani náhodou!) v bezpečnom pozeracom časostroji, ako sa kedysi žilo na hradoch, zámkoch, precítiť tú históriu, ach! Možno si počkám pár rôčkov a sny sa stanú skutočnosťou.
Snáď nie som vo svojom snívaní náročná, alebo... možno práve vo svojich snoch môžeme byť aj trocha nároční. Prajem každému, aby mal pekné sny a aby sa vám nejaký ten splnil.
