List pre moju sestru alebo ako sa stať anjelom

 Ahoj Maja!

Ten dlhý čas, čo sme sa nevideli, preletel ako voda. Niekto by povedal, 10 rokov, to je doba! Ako pre koho. Ak nám chýba nejaká blízka osoba, plynie to rýchlo. Veľa vecí sa zmenilo, často si predstavujem, ako asi vyzeráš.

Mám čerstvo v pamäti, ako si mi toť onehdy otvárala dvere, keď som prichádzala z práce, ako si mi vždy zavadzala pri upratovaní a dosť ma to zlostilo, lebo si samozrejme musela lietať po schodoch práve vtedy, keď som upratovala :)) Tiež sa mi vybavuje, ako si veľmi chcela spievať v kostolnom zbore, no my, tvoje veľké sestry, sme povedali, až keď my prestaneme. Stihla si to, myslím, nejaký ten rok - dva..., kým si odišla na tú ďalekú cestu a lístok tam je pre nás taký drahý.. Je to fakt veľmi ďaleko.

...a ešte si pamätám, aká si bola rada, keď som ti VTEDY tak dobre zaviazala korčuľu, tak pevne, ale už som si nestihla vychutnať tvoju radosť, lebo kým som sa otočila, jeden 18-ročný frajer z našej dediny (dovtedy náš veľmi dobrý kamarát) si to musel namieriť rovno medzi vás - 13,14ročné dievčatá - PAKO!!! - a ty si spadla tak nešťastne.., že si sa v tom momente začala chystať na tú dlhú ďalekú cestu a ja som márne dúfala, že ešte určite nie je ten čas, aby si sa stala anjelom! Mýlila som sa :))

PS: Veľmi nám všetkým chýbaš!!