Ako vám je, učitelia, dobre....!!

Nedávno sme mali poradu so špeciálnou pedagogičkou. Všetci sme s nádejou očakávali toto stretnutie, čakali sme radu, ako si poradiť s čoraz väčším počtom detí so špeciálnymi vzdelávaco-výchovnými potrebami. A teraz sa prihováram možno aj tebe, milý potencionálny čitateľ ako rodičovi. Počas tejto čisto teoretickej porady sme si znovu zopakovali aké poznáme dys-..., teda rôzne poruchy písania, čítania ap. Každý túži mať zdravé, šikovné dieťa, a nie dieťa hyper- či hypoaktívne. Nejaké to riešenie sa snáď aj črtalo, ale...vyžadovalo si to zmenené štúdijné plány pre daných žiakov a, samozrejme špeciálneho pedagóga. A tu sa stretávame v práci s jedným kameňom úrazu, a síce, rodičia nechcú, aby ich ratolesť bola v škole klasifikovaná ako individuálne integrovaný/á. Je to, poviem vám, bludný kruh. Na škole vyučujem okrem slovenského jazyka a dejepisu aj náboženskú výchovu. A keďže nie sme štátna škola, no, je to niekedy všelijaké.. Či bolo vhodné voľno v deň pápežovho pohrebu nechcem rozoberať, ale keby sme ho aspoň v televízii mohli sledovať. A tiež je pravda, že, podľa môjho názoru, násilné zavádzanie náboženskej výchovy na 1. stupeň mnohých kolegov/kolegyne irituje a .. ako sa tam mám, ako katechétka, cítiť?? Dnes kolegyňa priniesla noviny z neviem akého dňa, kde niekto z nemenovanej (smerovej) politickej strany protestuje proti niektorým návrhom či požiadavkám (už ani neviem presne) pána Fronca, medziiným aj návrhu školského duchovného! Som katechétka, no už neviem, čo povedať. Mnohé školy nemajú peniaze na vlastného školského špeciálneho pedagóga, takže znova osadenstvo zborovne reagovalo, ako reagovalo a hneď sa aj pýtali na môj názor. Nuž, ja len toľko, ako sa niekedy cítim bezradná a aký mám na to svoj osobný názor. A výsledok nášho radenia so špeciálnou pedagogičkou? V konečnom dôsledku sme zistili, že nemáme žiadnu právomoc a trápime sa (niekedy) aj my, aj problémové detičky.