Chceš zmeniť školstvo? Najprv zmeň sám seba!

Diaľkarske štúdium je všelijaké, no v niektorých prípadoch i zložitejšie. Napríklad taký piatok na PU (Prešovskej univerzite). Diaľkari postupne prichádzajú na skúšku z neviemčoho, ktorú majú dohodnutú o 10.00 hod. Všetci vieme, že skupinu týchto študentov tvoria nielen mladí ľudia, ktorí si túto formu štúdia zvolili pre nejaký dôvod, ale práve ľudia už pracujúci ( na pdg. fakulte hlavne mamičky s deťmi a zamestnaním – priznajme si, tých chlapov je tam pomenej). Čakacia doba na skúšajúceho sa však predlžuje, až na dve hodiny. Nemusím ani pripomínať, že poniektorí cestujú od 5.00 hod. Keď skúšajúci konečne (!!) príde, jeho (žeby ospravedlnenie?!) znie takto, citujem: “Viete, ja pracujem na projekte za milióny! Žiadne prepáčte, ospravedlňujem sa. A pritom jednu zo študentiek dole v aute čaká aj manžel s trojmesačným bábätkom, ktoré ešte dojčí (a ktorá si v pomyslení, že skúška nemôže dlho trvať, dovolila tento “rodinný, povinný výlet”). Ďalší prípad – istá prednášajúca/cvičiaca, ktorej hodiny si musia automaticky odsedieť (kvôli zápočtu) si pokojne na hodinku odskočí oddojčiť svoje dieťa (neviem, v akom pracovno-právnom vzťahu sa práve nachádza... kedže nakoniec zápočty ani nezapisuje ona...), ale diaľkari tam sedia a čakajú... A ozve sa z nich niekto? No to určite, aby mali problémy pri skúškach?!! Tak to veru nie!