Možno vtedy, možno skôr, začala "móda" vhadzovania letáčikov do poštových schránok, ktoré "akože"pozývali na nejaký výlet nenápadne spojený s prezentáciou kadečoho.
V tom čase som bola čerstvo zamestnaná, cca jeden mesiac, keď ma ten letáčik zlákal na výlet na Krásnu Hôrku. Keďže na dovolenku som nemala nárok, vo veľkom predstihu som nahlásila šéfovi čerpanie neplatenej dovolenky v konkrétny deň, keď sa mal výlet konať. Zozbieralo sa nás päť kusov osemnásťročných, veľmi sme sa tešili. Veď čo by nie, peňazí žiadnych, ovčie rúna ani ultrainfra lampy nám nebolo treba, výlet bol super a ešte sme dostali aj najesť. Moju radosť neskalilo ani to, že výletu sa zúčastnila aj šéfova žena a svokra :)).
Autobus zozbieral dôchodcov od Medzilaboriec až po Humenné, my jediní sme znižovali vekový priemer. Celú tú cestu a späť, obsadiac zadné sedadlá autobusu, sme vyspevovali, čo nám hrdlá stačili. Dokonca nás jeden ujo učil aj rusnácke pesničky. Po zaujímavej prehliadke Krásnej Hôrky, uvidiac i múmiu sme celí uveličení a samozrejme hladní spakovali poskormnejší obed (čo už), doplnili zásoby v miestnych potravinách v nejakej blízkej obci. Nuž a vôbec nám neprekážalo odsedieť si tú chvíľu, čo nám nejaký pán núkal to ovčie rúno a super liečivé lampy. Či už si niekto niečo aj kúpil, nepamätám.
Na tento výletík som si spomenula, keď som z poštovej schránky vyberala a vzápätí vyhadzovala ďalší z x takýchto letáčikov. Okrem mnohých sľubov tam bola aj táto veta: Dôchodcovia nad šesťdesiat rokov zadarmo, mladší účastníci desať eur!
