Práve mi zazvonil telefón, cudzie číslo. Si myslím, ak je to tá teta, čo ma chce poistiť, volá dosť neskoro... no, nechce sa mi s ňou vykecávať. Asi ju zruším.
Bola to transfúzka. Potrebujú moju krvnú skupinu, že vraj majú nedostatok a nech so sebou privediem aj kamarátky. Fíha..., keď tak rozmýšľam, nikto taký, ktorého by som mohla prehovoriť, sa mi nečrtá v mysli. No budem lanáriť, uvidíme, či sa niekto rozhodne.
Osobne za seba môžem povedať, že chodievam tak často ako sa dá, teda, pokiaľ sú objektívne podmienky. Neviem síce, čo som robila od 18tky celý rok, lebo prvýkrát som bola až v 19tke. Keď som si tak rátala, počet odberov som už mala mať vyšší, som však pri 11tke. Nejaká tá choroba a tak, však viete. Istý čas ma lákala predstava darovať plazmu, zatiaľ len plánujem.
Ak sa niekto bojí bolesti z trošku hrubšej ihly, myslím si, že nie je dôvod, veď koľkokrát si udriete koleno tak poriadne, že spomínate kdekoho, no a toto je oveľa menšia bolesť. Som rada, keď sa tetám sestričkám podarí odber bez väčších modrín, keď sa však vyskytnú, nič to. A niektoré sú veľmi milé, aj si pokecáte - napríklad o filme..
Keď sa rozhodnete ísť darovať, v čakárni možno na vaše prekvapenie stretnete priateľov či ľudí z vášho okolia, o ktorých ste to netušili a možno na nich zmeníte trošku pohľad.
Tiež som sa nejako neskoro dozvedela o Dni darcov 14. júna, keď sa konajú rôzne hromadné akcie, ktorých som sa ešte tiež nezúčastnila, možno v budúcnosti.
Tak vás pozývam (zvlásť od Humenného - majú málo krvi) podeliť sa s tým, čo máme, pomôcť niekomu a možno aj potešiť samého seba, keď už máte pociť, že ste voľajakí neužitoční.. :))
Držím palce!
