Aj teraz chodievame "k babke". Vlastne je to už k strýkovi. Je rád, keď prídeme. Ešte nikdy nebýval sám, musí si na to zvyknúť.
Keďže k domu odnepamäti patrí naozaj veľká záhrada, v detstve bolo pre nás samozrejmosťou, že sme mali dostatok rôzneho ovocia - od jabĺk, cez hrušky, slivky, čerešne, višne, jahody, ríbezle, marhule, broskyne či hrozno až po orechy (..orechy, bolo ich tam dva mechy, d v a me-chy :) ..)
Nikdy sme nerozmýšľali, že o to všetko sa musí aj ktosi postarať. Ten ktosi bol práve strýko, ktorý všetky stromčeky štepil, orezával, podopieral konáre obťažkané ovocím a nakoniec to ovocie aj oberal.
My deti sme mávali v záhrade "svoje miesta", kde rástli voňavé a sladučké lesné jahody. Našou ďalšou obľúbenou činnosťou bolo v mraveniskách chvíľu podržať dlhé steblá tráv a potom sme si vychutnávali kyselinu mravčiu (..predpokladám). Taktiež sme si na nie práve rovných konároch jabloní zhotovovali rôzne hojdačky a pomedzi to všetko bolo úžasné sedieť na konároch a ochutnávať buď čerešne, neskôr slivky atď. Nebolo tiež zriedkavosťou, keď sme v jesenných mesiacoch v záhrade objavili "podpinky" - chutné huby, z ktorých polievočka je ...mňam!
Krásne letá v záhrade pominuli, veď teraz máme prácu a termíny a tak málo času... Vždy keď môžem, zájdem "k babke" na návštevu, prejdem sa po záhrade, zaspomínam. Niektoré stromy už zo záhrady zmizli, nahradili ich nové. Posledných pár rokov strýko v záhrade nachádza vatovce. Aspoň si spestrí jedálniček, aby vždy nejedol len párky..
Aj túto nedeľu sme boli na návšteve. Keď sme zašli do záhrady, strýko hneď vedel, ktorý strom môžeme zatriasť, kde hrušky a jablká len zbierať zo zeme a podobne. A kúpil si aj nový vysávač. Teším sa, keď mi zvýši čas a pôjdem na brigádu s novým vysávačom bojovať proti pavúčej armáde, ktorá chce obsadiť strýkov dom :)).
