Napokon som sa predsa dočkala soboty, bola som konečne doma :), počasie nádherné, a tak hor sa do hory..
...prvý šiel mladší starší brat Dušan. Miesto na podpinky som poznala ja a ako dobrá veľká sestra som mu ho minulý rok ukázala, takže teraz je to naše tajomstvo.
Ako sme tak kráčali (vytiahla som aj sestry ), odrazu počujem veľký krik a ruch. Vyplašila nás táto užovka, trošku sme si ju poobzerali. Keď tak uvažujem, museli sme ju tiež vyplašiť aj my. Neskôr sa plazila totiž ako opitá - rovno.
...takto krásne tam bolo :).
Zostala som trošku sklamaná, podpinky boli už takmer všetky "odrastené". Nazbierala som aspoň na polievočku chutnučkú.
Aspoň sme mali nádhernú vychádzku:
Nevzdala som to a v nedeľu sme sa vybrali na hríby zas. To, že jesenné hríbiky sú veľkí "figliari" a veľmi radi sa hrajú na schovávačku, som sa presvedčila, keď som ich hľadala takmer po kolenách.. :))
..a lákali veru aj muchotrávky :). Napokon som však odolala. Do zbierania, priatelia...
