Skúškové obdobie mám už dobré dva týždne za sebou. Už sa mi aj žiadalo trocha pokoja (od kníh a nočného štúdia).
To, že sa mi prípravou na skúšky zlepšuje zrak, som si uvedomila jedného dňa. Len tak. Zlepšenie zraku v tomto prípade nastáva prevažne hneď v prvý deň učenia sa, asi tak okolo obeda. Niekedy sa to stane až na druhý deň, ale to už mám priam orlí zrak :)).
Ako som tak sedela a tlačila do hlavy či dejiny Uhorska alebo reformáciu, odrazu len tak pohľadom zavadím o telku. A čo nevidím? Krásne sa na mňa usmieva a volá: "No len ma zapni, čo keď pôjde dajaký dobrý dokument alebo dobrý film? Veď sa len pozrieš a ak nič dobré nepôjde, vypneš ma." A naozaj, len som "nakukla", ale....bohužiaľ či chvalabohu práve vysielali Chrám Matky Božej v Paríži. No nepozriem si to? Klasické to dielo, silný príbeh...
Keď som zvíťazila osobný boj s telkou a celá odhodlaná som sa chcela učiť ďalej, môj zlepšujúci sa zrak zaregistroval, že stôl v izbe je akýsi zaprášený, ...hm... myslím si, len utriem prach (...a povysávam, utriem podlahu.. a..), všade som videla nejakú nedokonalosť. Prach som odstránila a už spokojne sedím s papiermi v ruke a pootváranými knihami okolo seba...., keď tu zrazu ostrosť môjho zlepšujúceho videnia ma upozornila na kvety, treba ich predsa poliať :)).
Tu môžem len konštatovať, že mnohé veci, ktoré počas všedných dní častokrát prehliadam (aj keď mojim očiam pomáhajú okuliare), počas dní, keď sa pripravujem na skúšky, vidím odrazu veľmi dobre a práve vtedy by som robilaaaa všetko možné v domácnosti, len nie to, čo je načim.
