V tejto prvej časti by som chcel milého čitateľa pripraviť na to, že sa pokúsim svoje ďalšie príspevky ilustrovať konkrétnymi menami (vo väčšine prípadov pôjde o štátnych zamestnancov). Odvolávajúc sa na rozhodnutia konkrétnych štátnych zamestnancov a citujúc ich, chcem poukázať na to, ako v SR funguje celý štátny aparát – od samospráv, cez políciu, prokuratúru až po nadriadené orgány – v rozpore s tým, čo je napísané v ústave, podľa pravidiel klientelizmu. Vždy, keď uvediem konkrétne mená, sformulujem svoje tvrdenia s pomocou platných zákonov a na základe dôkazov, na ktoré sa budem odvolávať. Z tohto procesu v každom prípade vynechávam politikov a pod lupu beriem výlučne správanie, normy a rozhodnutia štátnych zamestnancov platených z našich daní, ako aj konkrétne tvrdenia iných dotknutých osôb.
Zverejnenie konkrétnych mien štátnych úradníkov, policajtov, prokurátorov či sudcov v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou je v slovenskom právnom poriadku legitímne, ale nesie so sebou špecifické riziká. Keďže vychádzam z štátnych dokumentov a verím v ich pravdivosť, nejde o strestný čin.
Moja obrana: Ak, že moje tvrdenia pravdivé a viem ich podložiť listinnými dôkazmi (rozhodnutia, zápisnice, fotkami, nahrávky), ide o tzv. dôkaz pravdy.
Verejný záujem: Judikatúra (aj ESĽP) hovorí, že osoby vykonávajúce verejnú moc musia zniesť vyššiu mieru kritiky než bežní občania. Ich mená nie sú v tomto kontexte chránené ako súkromie, ak ide o ich prácu.
Kľúčový faktor: Neide o šírenie nepravdy. Mená verejných činiteľov v súvislosti s ich funkciou nie sú chránené tak prísne ako údaje súkromných osôb. Nezverejňujem ich súkromných adries, rodných čísiel alebo súkromných telefónnych čísiel. Zverejním len meno, funkciu a ich konkrétne kroky/rozhodnutia. Pracujem len s citáciami. Rozlišujem
skutkové tvrdenia, ktoré viem dokázať. Hodnotový súd („Považujem to za prejav klientelizmu“) je môj názor, na ktorý mám v rámci slobody prejavu právo má reálny základ.
Problémom nie je samotné vydané stavebné povolenie (hoci aj v ňom boli chyby), ale jeho realizácia, ktorá bola v ňom právoplatne schválená. Obsahovo je povolenie v poriadku, preto sme sa voči nemu ani neodvolali. Schválené výkresy sme nevideli, nešli sme na stavebný úrad v KN, aby sme si ich pozreli, pretože sme dôverovali tomu, že stavebný úrad v KN to vie lepšie – veď preto sú tam, za to sú platení, aby konali v súlade so zákonom. Na porušenia zákona zo strany stavebného úradu a stavebníkov (rodiny Nagyových) sme prišli až oveľa neskôr. Keď vysvitlo, že množstvo prác nebolo vykonaných podľa vydaného stavebného povolenia, ale v rozpore s ním, často odlišne (vchodový prístrešok, plynovod, oplotenie atď.) alebo priamo proti nemu (strecha vyššia o 2,4 m, kanalizácia). Teraz by sme to všetko mohli podrobne rozvádzať, ale tým už nechcem milého čitateľa unavovať. Tento prípad má už spis s rozsahom približne tisíc strán, v ktorom sú podrobne opísané skutočný stav veci, dôkazy o chybných rozhodnutiach, ako aj vedomé zavádzanie, bagatelizovanie a nakoniec zametanie pod koberec zo strany stavebného úradu, Nagyových, polície, prokuratúry, ich nadriadených orgánov, generálnej prokuratúry a ich inšpekčných služieb.
V ďalších častiach poukážem na absurdnú situáciu, keď rodina Nagyových a stavebný úrad v KN namiesto toho, aby chyby korigovali a priznali si ich, radšej ich riešili ďalším porušovaním zákona, falšovaním listín, klamstvami a zavádzaním štátnych orgánov. Jasným dôkazom sú príslušné dokumenty a ich výpovede pod prísahou. Najväčším problémom je, že polícia a prokuratúra sa postavili na ich stranu, uverili ich klamstvám, nevyšetrovali prípad v zmysle zákonov a rozhodovali bez prizvania príslušných odborníkov, teda konali nezákonne podľa pravidiel klientelizmu. Inými slovami, namiesto zákonného vyšetrenia veci ich opakovane zametali pod koberec. Vytvorili stav, na konci ktorého urobili blázna zo mňa – vraj im chcem vnucovať svoju vôľu, aby rozhodovali podľa mojich očakávaní. Namiesto zákonného vyšetrovania radšej zaútočili na mňa a vznášali obvinenia. Budem pokračovať a jednotlivé časti zverejním krok za krokom, podložené oficiálnymi dokumentmi a konkrétnymi menami.
