I. čásť
Začiatok prípadu
V tomto zhrnutí sa pokúsim interpretovať vedomé porušovanie zákona zo strany Stavebného úradu v Komárne, stavbárov, Polície v Komárne a Prokuratúry. Bude to ťažké, pretože v tomto prípade panuje stav bezprávia.
Štátne orgány, ktoré žijú z našich daní, samy vedome porušujú zákon.
Všetky dôkazy predložím v zbierke, ktorú si ktokoľvek prečíta a interpretuje s pomocou platných zákonov, potom si sám uvedomí a uvidí, čo sa tu v skutočnosti deje.
Musím písať v prítomnom čase, pretože ide o živý prípad a začína sa čoraz viac komplikovať. Štátne orgány, ako napríklad Stavebný úrad v Komárne, ich nadriadený primátor Komárna, zapojení policajti a prokurátori, sa čoraz viac zamotávajú do vlastných klamstiev.
V ďalšej korešpondencii so skorumpovanými štátnymi orgánmi nevidím zmysel, pretože čokoľvek doložím pomocou toho, čo je napísané v zákone, vždy to prekrútia a zamlčia, aby ochránili svojich klientov.
Nestarajú sa o pravdu, zameriavajú sa len na vzájomnú ochranu a na to, ako ma môžu očierňovať, psychicky terorizovať moju rodinu a poškodzovať našu povesť, spáchať atentát na charakter.
Korupcia môže mať rôzne formy, napríklad:
Úplatky (prijímanie alebo dávanie úplatkov za služby alebo rozhodnutia).
Podplácanie (ovplyvňovanie rozhodovania finančnými alebo inými prostriedkami), atď.
V našom prípade sa dá dokázať že ide o klientelizmus (uprednostňovanie známych alebo priateľov pri rozhodovaní).
Ak by som mal začiatok tohto prípadu opísať jednou vetou, povedal by som: osobné konflikty, chamtivosť a bezohľadnosť. Namiesto princípu „žiť a nechať žiť“ sa postupne presadil prístup, ako presadiť vlastné záujmy na úkor druhého.
Príbeh sa začal v roku 2000. V tom čase sme manželom Nagyovým predali časť domu na splátky. Už krátko nato sa začali objavovať problémy.
Hoci nehnuteľnosť nadobudli v marci 2000, stavebné práce začali vykonávať ešte pred získaním stavebného povolenia. To bolo vydané až v júli 2001. Napriek tomu už predtým prebiehali stavebné práce vrátane murovania.
Ďalším problémom bolo napojenie kanalizácie. Kanalizačné potrubie napojili na náš systém bez nášho súhlasu – ani ústneho, ani písomného.
V tom čase bola na nehnuteľnosti zapísaná vecná ťarcha. Podľa vtedy platných pravidiel by za takých okolností nemohli získať úver ani stavebné povolenie. Približne o rok neskôr, v máji 2001, nás informovali, že chcú doplatiť zvyšok kúpnej ceny, pretože iba tak môžu získať bankový úver.
V júni 2001 zvyšok sumy skutočne zaplatili a moja manželka následne zrušila vecné bremeno. Až potom mohli získať úver na nehnuteľnosť.
Krátko nato nás požiadali, aby sme písomne súhlasili s oficiálnym napojením ich kanalizácie na náš systém. Tento súhlas sme odmietli. Technicky pritom neexistovala žiadna prekážka, aby sa napojili priamo na verejnú kanalizáciu v ulici.
O mesiac neskôr sme dostali list zo stavebného úradu, ktorý nás informoval o začatí stavebného konania. Podľa vydaného stavebného povolenia mali byť všetky inžinierske siete (voda, kanalizácia, plyn, elektrina) realizované na vlastnom pozemku stavebníka.
Projektovú dokumentáciu, ktorú úrad schválil, sme v tom čase nevideli. Nemali sme dôvod pochybovať o tom, že realizácia stavby bude prebiehať podľa schválených plánov.
V stavebnom povolení sa nachádzala aj dôležitá podmienka: ak by sa stavebník chcel odchýliť od schválenej dokumentácie, musel by o to požiadať stavebný úrad a ten by bol povinný začať dodatočné povoľovacie konanie.
Neskôr sme však zistili, že skutočná realizácia stavby sa v mnohých bodoch od schválenej dokumentácie líšila.
Najväčší problém vznikol pri kolaudačnom konaní. V kolaudačnom rozhodnutí bolo uvedené, že stavba bola realizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie. Napriek tomu sa v dokumente nenachádzala žiadna zmienka o viacerých odchýlkach, ktoré podľa nášho názoru existovali.
Na tieto skutočnosti sme prišli až o niekoľko rokov neskôr, keď sme sa dodatočne dostali k projektovej dokumentácii.
Dlhý čas sme totiž predpokladali, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom. Nemali sme odborné znalosti stavebného práva a nevedeli sme presne, aké kroky by bolo potrebné podniknúť.
Spočiatku sme preto susedov na problémy upozorňovali iba ústne. Opakovane nám sľubovali, že zistené nedostatky v budúcnosti odstránia.
Postupne sme však pochopili, že to, čo nie je zdokumentované písomne, je veľmi ťažké neskôr preukázať.
Preto sme v roku 2018 začali posielať písomné výzvy, v ktorých sme upozorňovali na zistené problémy. Celkovo sme poslali trinásť listov. Iba na jeden z nich sme dostali odpoveď.
Na ostatné sme odpoveď nedostali. Pri jednej príležitosti sme boli dokonca ústne varovaní, že ak budeme v upozorňovaní pokračovať, môže to mať pre nás vážne následky.
