Ako sa mi začali kryštalizovať predstavy do budúcnosti.

Práve prebiehajú na všetkých stredných školách maturity. Ešteže sa ma zatiaľ netýkajú, ale čo je horšie či lepšie, dlho nepotrvá a pred vyobliekanú porotu si zasadnem aj ja, tiež vyobliekaná. Napriek tomu, že sme mali my, mladší žiaci, vďaka maturitám našich "starších" voľnejší rozvrh, rozhodla som sa obetovať nejaký ten čas, a ísť si sadúť medzi odpovedajúcich a skúšajúcich aby som si to pozrela, naneostro.

Väčšina mojich rovesníkov ešte nie je rozhodnutá čo chce v budúcnosti robiť, a nietože ešte aj čo študovať. Viac menej sa vynárajú iba obrysy toho, čo v budúcnosti robiť nechceme. Niektorí už iba z princípu, ani nie z vlastnej chuti, nechcú robiť to čo ich rodičia. Potom sa eliminujú predmety, na ktoré v škole nie sú dobrí učitelia alebo ani poriadne žiaka nezaujímajú. No a za rôčik, za dva, treba už vypisovať prihlášky na vysoké školy.

Kvôli maturite z dejepisu som sa vzdala svojho voľného dňa, no čo už som mala robiť keď dejepis sa skúšal akurát ten jeden deň. Ale myslím, že som ani lepšie nemohla urobiť. Sedela som akurát na odpovedi jedného chalana, čo si vybral tému čo my na dejepise práve preberáme, čiže som sa cítila zainteresovaná do celého deju odpovedania. Dejepisárka si ma všimla medzi sediacimi, žmurkla na mňa očkom, a začala dávať "chudákovi" maturantovi otázky aké nám dávala na hodine dva dni predtým. Chlapec bol však poriadne pripravený a ani jedna perličková otázka mu nerobila problém. Musím uznať, že na takú odpoveď bola radosť sa pozerať. Iné to však bolo na nemčine, kde som s kamarátkou vliezla najmä kvôli nej ako kvôli sebe. Tam som sa cítila ako vynechaná z hry. Ani nie to, že po štvrtom roku učenia sa nemčiny, som rozumela každé piate slovo ( o kontexte ani nehovorím ), skôr tu zapracovalo to, že nemám vzťah k tomuto predmetu.

 A tak, skôr či neskôr sa mi začnú takýmto spôsobom kryštalizovať plány do budúcnosti. Ešte že má tento proces kryštalizácie dva roky k dobru. Len aby som to stihla...