"Futbal je hra pre všetkých!" znie motto Slovenského futbalového zväzu na billboardoch po celom meste. Na plagátoch sú dvaja profi hráči, ktorí veľmi so slovenským futbalom už veľa spoločného nemajú. Futbal je na Slovensku najpreferovanejším športom, všetci malí chlapci na ihrisku často nepoznajú lepšiu zábavu ako kopať do lopty (niekedy aj do kamarátov) a potom dojsť domov spotení, kraťasami od trávy zafarbenými a kolenami rozbitými. Ešteže mamička má vždy pomoc v podobe Palmexmana, ktorý ochotne skočí do práčky akokoľvek napratanej špinavými ponožkami.
Po čase z malých chlapcov z detských ihrisiek vyrastú veľký chlapci z telocvičien ZŠ, ktorí si bez futbalu nevedia predstaviť ani jednu telesnú. Keď to je taká "chlapská" hra. Pravidlá sú jednoznačné, žiadne dievča nemôže hrať, iba ak vypĺňať bránkovisko, keď chalani, útočníci od narodenia, idú bojovať o góly a slávu. Prichádza však do úvahy otázka: Kam sa podejú všetky tie rodené futbalové talenty, ktoré dostali kopačky do vienka? Futbal na Slovensku aj keď je najobľúbenejší, veľa vody nenamúti. Štadióny prvoligových zápasov zívajú prázdnotou, prípadne starými sáčkami od zemiakových lupienkov.
"Zelená je tráva, futbal to je hra, a kto góly dáva, ten ajvyhráva," čarovné slová futbalovej hymny sa však bohužiaľ vôbec nevzťahujú na úroveň slovenského futbalu. To, že góly nedávame je jedna vec, ale myslím, že naše štadióny ešte zelenú trávu ani nevideli, a tak skoro asi ani neuvidia. Napriek tomu to tak vyzerá, že sa im zelená na lepšie časy. Aktívni funkcionári, často nevnímajúci poľutovaniahodné výkony svojich zverencov, idú bojovať za zelenú budúcnosť slovenských futbalových plôch. Potom bude ťah na zverencoch, aby ukázali, že v nich aj čosi je, a po prvom výraznejšom úspechu ich družstva neodchádzali do posledných tímov zahraničných líg. Žeby sťahovanie do teplých krajín?
Dosť ma zaráža, že do futbalu sa na Slovensku vrážajú najväčšie financie, z tých aj tak dosť slabých investícii do športovej kultúry Slovákov. Za posledných najmenej desať rokov nám slovenský futbal nepriniesol žiadnu trofej. To sa však nedá povedať o iných, možno menej výrazných športoch. Bratia Hochschornerovci, neúnavní zberatelia cenných kovov, najmä tých olympijských, si už pravdepodobne na divokej vode veľa nezaveslujú. Nastupujúca generácia "divokých vodárov" je ešte iba v plienkach. Na dorastenie potrebuje nejaké to povzbudenie v podobe financií. Na zimnej olympiáde sme tiež veľkú dieru do sveta neurobili, aj keď motyka vystrelila a silný jedinec bez technického tímu nejaký ten otvor urobil. Napriek tomu nie dostatočný ani na preniknutie takého malého štátiku ako je Slovensko do sveta športu.
Vykurované trávniky? Nech, ale keď už, tak už. Tým som myslela, že čakám ja aj celé Slovensko partičnú kompenzáciu v podobe nejakého toho úspechu. Nech si môžu naši futbalisti s radosťou hovoriť: "Či je zima, či je mráz, futbal hrávam zas a zas."
