Deň za dňom

Deň za dňom, v hrudi nepokoj

mi kvôli Tebe srdce metá.

Deň za dňom sa vlečie

a ja vhodné slová hľadám,

ako opísať, mne osobu

tak blízko vzdialenú.

Prečo oči Tvoje

tak zvláštne sa mi zdajú,

prečo Tvoj úsmev

rozžiari vo mne všetko,

čo tento svet uspáva,

moju dušu nečistú.

Tak deň za dňom rozmýšľam,

akú vôňu má tá bytosť nebeská

a čas plynie ako let orla.

Neobzerá sa za seba

na sever či juh,

keď už dávno vyrazil na cestu.

Len to miesto utkvie mu v pamäti:

„Tu som už bol!“ a ďalej letí.

Už poznám vôňu bytosti nebeskej.

To vôňa vzduchu je, počas letu orla.

Keď na konci cesty

s krídlami zlámanými

budem umierať,

s čistou dušou si odpoviem:

„Veď ja som milovala...“