31.10.2006 17:20
Zavcas ranko sme vyrazili z Pokhary. Nas novy spolucestujuci,sprievodca a nosic v jednej osobe - 20 rocny Hom chvilku meskal. Uz somsa aj trochu tesil, ze vyrazime bez neho - ved vsetky povolenia uzmame, ale nakoniec to predsa len stihol. Cestu autobusom do Besisharysi ako uz byva u mna zvykom opat uzivam :) Zadival som sa na peknukrajinu, zaujimave dedinky, usmiatych ludi a hodil za hlavu vsetkyvcerajsie starosti ohladom zhanania povoleni a hladania sposobu ako savyhnut nutnosti vziat (a platit) nosica, alebo sprievodcu.
Prvy den sme slapali len par hodin a zastavili sme v malej Nepalskejosade. Je tu fakt pekne. Jednoducha, romanticka, cista zahradka,brutalne huciaca mohutna rieka z Himalaji par metrov pod nami,zapadujuce slnko, teplucko, pohodicka... :)
Nas chodnik vedie udolim popri rieke medzi vysokymi horami, ktore saprilis nelisia od Tatier. Odlisne su hlavne udolia, kde ludiapestuju rizu, kde - tu rastie bambus, alebo bananovnik :) Stretavamezelenu modlivku na kameni uprostred potoka, motyle o velkosti dlane,skupinky ovesanych oslikov, roznofarebne polia, ludi ovesanychbremenami a samozrejme na kazdom kroku tmavych usmiatych typkovvludne ponukajucich kvalitny charas (hasis) :)...
2.11.2006 11:20
Prve casti Himalajskeho treku absolvujem v kristuskach(najjednoduchsich kozenych sandalach), ktore sa (ako mi prezradil Hom)pacia vsetkym oprotiiducim Nepalcom... Hom toho inak mocnenarozprava, ale prave to mne aj Gregovi asi najviac vyhovuje. Sem -tam sa s Gregom rozpravame, ale vacsinu casu to nepotrebujeme a kazdy znas sa potichu nechava naplnat nadhernou krajinou vo zvuku stalesumiacej rieky, vtakov a Nepalskych cvrckov. Druhy pribytok ktory smesi zaobstarali bol murovany a na rozdiel od toho prveho, dost chladnehoplechoveho v noci o trochu (ale nie o moc) teplejsi.
Maoisti
Dorazili sme do osady Dharapani. Rano nas cestou ozbijali taky typci -Maoisti. Su to taka prijemna haved, co sa citia byt komunisti, mysliasi, ze maju patent na rozum a ze prave oni by mali vladnut Nepalu.Nevedia ako zaplatit zbrane a svoju armadu a tak sa rozhodli vyberatpoplatky od beznych ludi, aj od turistov. Aktualna Nepalska vladaje asi prilis posrana, aby s nimi spravila poriadok a tak im v ramcizakopanej vojnovej sekery vyberanie poplatkov toleruje...
Na celej veci mna pacifistu najviac serie, ze nielenze sa tytovypalnici svojvolne rozhodli vyberat peniaze od ludi (inymi slovamikradnut), navyse moje nemale peniaze (1200 Rs) nebudu pouzite predobro beznych ludi, alebo deti, ale vyhradne na Maoistickych vojakov aich zbrane. Ach, snazim sa byt kludny, mat rad ludi, v kazdom najst tolepsie, ale vyjebanych vypalnikov a armadu ako nastroj nasilia somnikdy nemal rad... Ani teraz sa nedokazem premoct a pri plateni satrasiem hnevom. Len par veci ma dokaze takto vytocit - nasiliea nespravodlivost su jednymi z mala... Nejedna sa o tie prachy, moznoani nelegalny sposob vyberania, ale o ten ucel pouzita...
Moja strategicka pozicia v spolocnosti usmiateho Homa a flegmatickehoGrega mi nedovoluje cokolvek v ramci protestu podniknut a tak som impri plateni aspon pekne, irecito po Slovensky do kokotov vynadal...Skoda ze tu so mnou nie je taky Anton K. prezyvany "Drobcek Tonko",alebo par dalsich utlych chlapcov z Kysuc ako su napr. Stanislav C.prezyvany "Harley", Martin B. prezyvany "Tetovane vrece", Peter H.prezyvany "Old Shutterhand", Karol S. prezyvany "Neger", Zdeno S.prezyvany "Cigansky baron", alebo aspon "Rychly cinsky kovovy drak"Milos K. - tak rad by som videl valat sa krvavych bezzubych Maoistov pozemi :)...
"Kolko horucej vody potrebuje clovek na kvalitnu sprchu?"
Dharapani je vo vyske skoro 2000 m.n.m a kedze bolo sice zaujimave, ale chladnezamracene pocasie, prechadzame na spartansky styl prebyvania. Elektrinastriedavo ide aj nejde a teplu sprchu sme riesili vodou z vedra. Zistilsom, ze na kvalitnu teplu sprchu cloveku staci trochu studenej a 5litrov horucej vody. Ku koncu som dokonca nejaky ten hrncek na sebavylial len tak z pasie, opral som si trenky aj ponozky a este mi asiliter teplej vody ostal :)...
"Vesela vecera"
Cakame spolu s dvoma Izrealcami, ktorych sme stretli aj v prvomguest house na veceru. Asi po hodine cakania prisiel ich sprievodca aso smutkom v ociach nam vysvetluje, ze v dedine je daka oslava, vonkusu daky tanecnici, ktorych treba uhostit a tak sa nasa vecera kusokoneskory... Nuz co sa da robit, tanecnici su tanecnici... Po pol hodineprisiel nas sprievodca spity jak snop a s usmevom od ucha k uchu (asibez vedomia prveho sprievodcu) nam oznamuje, ze problem nie je vtancnikoch, ale v tom, ze sa spila cela dedina aj spolu s personalomnasho guest houseu. Greg to opat berie s kludom anglicana a suchoprehodi: "mame cas :)...". Cela ta situacia a predstava opiteho kucharaako sa tackajuc zohyba nad panvicou s nasou vecerou a so zeme dvihapopadanu zeleninu mi prisla tak komicka, ze som sa nezdrzal smiechu :)... Dorazil ajprvy sprievodca - Izraelci hned preveruju, ci je opity - ma stastie- nepil... Svoj handicap si vsak vynahradil aspon tym, ze sa kvalitne zhulil :)...
Vecera dorazila a bola naozaj vyborna. O zabavny program pri vecerysa postarali nasi mladi, veseli, opiti a zhuleni nosici :)...
3.11.2006 18:00
Z polotropickeho horuceho leta v Pokhare sme sa pomaly, ale istopresunuli do nadhernej farebnej jesene dedinky Chamje vo vyske 2670metrov. Sedime v kuchynke guest houseu, preoze len tu je trochu teplo.Sedia tu len Nepalsky sprievodcovia, my a Srbske dievca Vera. Nepalskababicka vari v hlinikovych hrncoch na ohni caj a veceru. Z casu na casprebiehaju po stene a zemi svaby - nikto si ich nevsima - su sucastouguest houseu.
Greg - moj 42 rocny spolucestovatel je fest v pohode - stary (byvaly)fetak a rastaman... Aj ked by som to nanho v zivote nepovedal - estepar rokov dozadu nosil dredy az po pas... Tiez toho moc nenavravi, ale keduz nieco povie, tak k veci, v kazdej situacii je jemne nad vecou, zdasa, ze sa vyhol klasickemu konzumu, nasiel sposob, ako legalne zitbez viazanosti na spolocnost a pracu, uziva zivot a tak :)...
4.11.2006 10:30
Milujem slnko. Milujem ho vazne moc... Aj uprsany, hmlou zahalenyvcerajsok v ciapke a rukaviciach bol pekny, zaujimavy a krasnenostalgicky, ale slnko... Slnko to je zivot... Nepotrebujete nadmorskuvysku 3000 metrov a Nepalsku juznu polohu na to aby ste citili ako Vasnaplna energiou, ale dnes, dnes je naozaj krasny den. Zlto-cervenestromy na vokol, ladove vrcholy hor tak neuveritelne blizko, ze ked sanaciahnem mozem sa ich dotknut... Sedim na chodniku v kratkom tricku,sneh je blizko, citim ako do mna vnika teplo, podomnou neustale tak akokazdy den sumi voda, motyl mi sadol na zosit a ja si s prizmurenymiocami uzivam krasu okamziku... Dnes by som mohol aj zomriet :)...
Rano som volal domov - mama uz ma vysledky od doktora - vsetko je vporiadku, aj starka ma za sebou uspesnu operaciu a tiez je v pohode :)Co viac si clovek moze priat :)... Zivot je nadherny :)...
6.11.2006 7:00
Vcera rano sme vyrazili z Pisangu (3185 m.n.m) vrchnou cestou cez Ghyar(3673 m.n.m). Videli sme ako sa spustila lavina na Anapurne II. Jezvlastne pocasie - slnko pecie na tricko s kratkymi rukavmi, ale vietorje chladny a tak sa kazdu chvilu prezliekam; miestami vznikaju zabavnekombinacie ako napriklad kratasi s trickom, zimnou ciapkou a rukavicami :)Poobede sme dorazili do Braygy (3350 m.n.m).
Vecer som pokecal pri kozube s miestnymi a zistil som, ze ma osud opatzaviedol na budhisticke miesto uzko spojene s Karma Kagyu, Karmapom aslavnym asketom Millarepom, ktory preniesol z Tibetu budhistickeucenia a v nedalekej jaskyni meditoval, dosiahol osvietenie...
V noci bol spln, spravil som par nocnych fotiek, vypytal som si deku,lebo moj malinky spacak je naozaj slaby a tesim sa na spanok - konecnemi nebude v noci zima :)...
6.11.2006 20:30
Aklimatizacny den pre nadmorsku vysku som stravil vystupom na jazeroIce Lake vo vyske 4600 m.n.m. Myslim, ze bez mojej komplet batoziny,ktoru inak stale vlacim to bola uplna pohodicka 1200 metrov hore za 3,5hodiny - a to som este po ceste musel par krat cakat na skupinku kuktorej som sa pridal, lebo Greg aj Hom ostali dole. Greg ma problem sklasanim a tak to nechce presilit, okrem toho je trochu prechladnuty akvapci mu z nosa (tak ako mne aj Homovi)...
Myslim, ze citim, ako chuti redsi vzduch a ako sa v nom stupa a myslim,ze viem na sebe rozoznat aj priznaky rychleho stupania - jemna bolesthlavy a sem - tam taka slaba strata orientacie (zamotanie hlavy).Nebolo to citit tak vyrazne ako ked som v Dharamshale nastupal do vyskylen 3300 metrov, ale citil som to. Dost rychlo sa clovek zadycha, aleked robim castejsie kratucke prestavky pri chodzi, ide stupanie naozajcelkom rychlo a bez problemov. Kym ostatny dorazili, vybehol som estena blizky kopcek a odfotil som jazero zhora. Zabudol som si vodu a taksom napriek odporucaniam pri stupani vypit co najviac vody absolvovalcelu cestu tam aj spat na sucho.
Po navrate ma bolela hlava, vecer na mna prisla jemna depresia. Kazdyvecer je zhruba rovnaky, nemam okolo seba naozaj blizkych ludi, som bezkontaktu na domov. S ludmi ktory su tu so mnou sa sice rozpravat mozem,ale sa mi ani moc nechce a pri tom pozerani do ohna je tolko vela casuna premyslanie, ze sa citim dost sam a uvedomujem si, ze aj keby somakokolvek chcel ani len dolu z hor sa nejak rychlo dostat nie je moznea tak... Nie je to az take hrozne - uvedomujem, si ze je to vsetko nanieco dobre, ale predsa, orgazmus to nie je :)...
7.11.2006 14:30
Dnes som sa vybral uplne sam urovnat pocity zo vcera k Millarepovejjaskyni vo vyske 4300 metrov. Mam skvelu naladu - stupam uplne bezproblemov, cestou som nasiel uprostred lesa malu, polorozpadnutukamennu dedniku s budhistickymi vlajkami. Malinke chalupky smiesnostami o velkosti asi 2-3 metre stvorcove, s hlinenou podlahou,malym zadebnenym okienkom, tmavym priestorom pre vzduch v streche.Kvoli nizkemu stropu sa musim krcit. Pravdepodobne tu niekdy robiamnisi meditacne odlucenia (retreaty). Mozno aj tie znamejsie - na dobutri roky, tri mesiace a tri dni bez slnecneho svetla. Tak tomu poviempsychika - ked take nieco dokaze v tejto miestnosti clovek vydrzat,musi byt jeho vedomie naozaj niekde uplne inkde... Je to zvlastny pocitlen si to predstavit, ked uz som tu... Teraz tu nikto nie je, takzepredpokladam, ze ani v zamknutych chalupach nikto nesedi, ale pravdaje, ze sa snazim sparami nakukat - je to pre mna privelke pokuseniepredstavit si, ze v tmavej miesnosti zbadam meditujucu bledu siluetu:)...
Ku jaskyni to uz bol len kusok... Je rano, nie je tu ani zivej duse -ani turisti, ani mnisi, nikto... Je tu jedna velka stupa, velka sochabuddhu a vela, vela malych kamennych domcekov a takych polodomcekov, ktorezakryvaju nevelke otvory do skaly. Hned vedla velkej sochy bolazamknuta chalupka s malou fotkou "praveho" Karmapu na zadebnenomokne... Predpokladam, ze vsetky tieto jaskyne a chalupky tiez vyuzivajumnisi na odlucenia. Nie je mi jasne, kde je presne ta prava Millarepovajaskyna a tak chodim po okoli, stupam do vysky, stupam po snehu, vravimsi "uz len kusok", "uz len krocik", "tamto uz bude daky chodnik", aleopak bol pravdou... Ked som si uvedomil, ze stojim v mojich botaskachpokolena v snehu, podomnou len strmy zasnezeny zraz, ktorym som vystupal anadomnou len dalsi sneh a neista buducnost :), urobil som fotecku akrocik po krociku sa snazim najst svoje stopy, aby sa mi nesmyklo apodarilo vratit sa naspat... Zastavil som pri malej stupicke nad sochoubuddhu, nedaleko od Millarepovej jaskyne. Tu vo vyske nieco nad 4300m.n.m. je nadherny klud... Pekne miesto si to ten Millarepa vybral -vyhlad do dialky na obrovske udolie, skaly, napravo Anapurna, v urovnimojich oci lietaju vrany, sem - tam citim chladny vietor, slnko jeostre, horuce a prijemne... Pokusil som sa o prvych par opakovniDiamantovej mysle... Citim sa fajn :)...
Anapurna II je naozaj blizko, neda mi nepokusit sa o maximalnepriblizenie... Som fascinovany snehovym masivom - zda sami, ze podzrazomsa musi sryvat planina, ktora pravdepodobne aj zadrzuje padajucelaviny. Tak ako som minule dni pocul a videl par krat spustit sa masusnehu z tychto hor, trochu sa bojim ist udolim, ktore vedie tymsmerom, kde si myslim, ze by mohla byt rovina, a tak sa "z opatrnosti"driapem poskalach na vokol. Severne casti su zakryte snehom a naozaj sa pristupani po nich necitim bezpecne a tak sa snazim vyberat radsejskalnate, ale nezasnezene casti. Je mi jasne, ze som tu sam, nemamlano, urcite to uz nie je trekking, ale nieco viac, svojim sposobom toale nie je moc odlisne od lozenia po skalach, ked sme boli maly...Navyse ten pocit, ze sa mozem dostat k tej ozajstnej Anapurne naozaj nadosah a prijemny adrenalin v zilach ma tlaci dopredu :)...
Na vrchu jenaozajrovina. Po skalach som sa dostal vlastne kusok nad rovinu, ale dalej bysom musel musel zist na rovinku a potom hore uz mat naozaj tie sekerkyco maju horolezcia stupat kolmo po stene. Az ku skale, ale pri pohlade na obrovske napadane kopceladu a snehu nejdem - fotka bude fajn aj z tejto pozicie :)...
Naspat som siel radsej udolickom, ktorym som nechcel ist hore - aj kedidem po snehu, klesat sa da celkom rychlo. Nohy aj topanky mam uplnemokre, ale hreju ma fajne pocity :)...
Vecer som bol este v opustenom buddhistickom klastore, na veceru som sidal steak z Jaka. Je to tahsie a tvrdsie maso. Moj zaludok (kedneratame tych par tenkych platkov slaniny, ktore som mal na Korejskejvecery v Kathmandu) nemal v sebe zhruba mesiac ziadne maso. Neviem, ktorymotvorom pojde maso von a tak som si siel radsej lahnut. Zobudil som sa23:30, zaludok uz je v poriadku, ale aj tak nemozem minimalne trihodiny zaspat. Myslim na domov, rodinu, frajerku, pracu a vsetkychmojich blizkych a priatelov...
8.11.2006 16:50
Dnes rano to Greg vzdal... :( :( :(... Jeho zdravotny stav je zo dna naden horsi a neumoznuje mu dalej pokracovat. Vravi, ze citi, ze sostupajucou vyskou to bude len horsie a horsie. Kusok pod dedinou jeletisko a tak sa rozhodol, ze sa vrati do Pokhary. Nechce stupat daleja riskovat tak, ze dopadne ako Ti, ktori sa o to s nadlomenym zdravimpokusali a potom ich musela zachranovat helikoptera...
Cely den je taky prazdny... Ideme len ja a Hom. Po ceste stretame lenmalo ludi, lebo som rozhodol, ze sa pokusime spravit za jeden den trekplanovany na dva. Cestou zistujeme, ze Hom okrem toho, ze je tieztrochu prechladnuty dostal aj vyskovu chorobu - vidi zahmlene a stupavelmi, velmi pomaly. Chce sa vratit. Do Thorung Phedi je to viac-menejlen rovina a tak povedal, ze skusi prespat tu a ak sa mu polepsi,vyrazime o stvrtej rano na posledny, najvyssi a najtahsi usek celehovyletu spolu.
V Thorung Pedi (4300 m.n.m) su len dormitory (izby s mnohymi postelamijedna vedla druhej). Nikde sa samozrejme nekuri a tak je v nich takymraz ako aj vonku. Rozdiel je len v tom, ze vnutri nefuka vietor...Citim sa biedne, nemam chut jest a tak si meriam teplotu. Mam 37,8 a toeste nie je vecer. Fuck... Nejak sa nam to vsetko serie... Hned som sinasadil antibiotika a Paralen... Citim, ze sa to s pribudajucim casomstale zhorsuje... Dostat sa v tomto stave cez vrchol bude tazke, aleked si predstavim, ze musim spat absolvovat tu istu cestu ako nahor, je tovylucene, to radsej vezmem (nie az tak moc drahe) lietadlo ako Greg...S Homom sme sa dohodli, ze ak nam to zdravie dovoli, pokusime sa ranoprestupit na druhu stranu, ale pokial sa nam pohorsi, vraciame sa zaGregom - nechem len pre vlastnu hlupost riskovat neuveritelne drahyzvoz vrtulnikom, ktory mi nikto nepreplati (poistenie na trekkingnemam)...
9.11.2006 15:00
Celu noc som sa raz triasol zimnicou, raz budil na horucavu. Neprijemnypocit - byt v zovreti chladnych skal vo vyske 4300 metrov v ladovejmiestnosti. Chvilu sa mi aj zdalo, ze sa to polepsilo, ale teplomer s38,6 ma presvedcil o opaku. Citim ako mi hori cela Ta trubica co vediez ust do pluc... Myslim, ze este nikdy som to tak intenzivne necitil aked si predstavim ako som vcera behal s mokrymi nohami, do pol pasavyzleceny okolo Anapurny, bojim sa aby to nebolo vaznejsie... Nikdy somnemal zapal pluc a tak neviem, ako sa to prejavuje... Strasne moc siprajem, aby to nebolo vazne a bol som schopny zist k lietadlu... Tenvrtulnicek si naozaj nemozem dovolit... Kazde styri hodiny sa dopujemdvoma Paralenami...
Budim sa 3:30 - vsetci zacinaju vstavat a pripravovat sa na cestu. Za12 hodin Mam v sebe 2 Augmentiny a 6 Paralenov 500 a ten debilnyteplomer je svina !!! Stale mam horucku! Neviem sa rozhodnut, trubicama pali, ale ked pojdem v tej zime dole, alebo pomaly hore, mozno je tojedno... Necitim sa uplne na zomretie, dufam, ze Hom povie, ze on chceist dolu...
Hom sa ale citi v poriadku a tak sme sa okolo pol piatej rozhodli asponto skusit. Po prvych krokoch zvazujem, ci to radsej nevzdat hned avyuzit tu trochu sily, ktoru som pocas noci nazbieral nabezproblemovejsi zostup dolu... Pokusame sa o zbesily cin - ja shoruckou a Hom s nabehom na vyskovu chorobu stupame strmou, prasnouserpentinou osvetlenou len mesacnym svitom. Vsetci kracaju z nohy nanohu totalne slimacim tempom, zvykajuc si na ladovy nocny a riedkyvzduch. Nemozem ist tak pomaly, trasiem sa zimou a jedine, co mazohrieva je chodza... Je to o kompromise - ak budem rychlo stupat mojeoslabene telo tiez podlahne vyskovej chorobe, ak pojdem pomaly budemi zima... Predbieham vsetkych turistov a dosahujem High camp (4600m.n.m.). Nechcem sa moc zdrzovat, je mi zima, pijem caj. Pokracujemedalej. V duchu prosim slnko, aby uz vyslo a zohrialo ma. Ked stupamprilis rychlo, musim sa zastavit a neviem sa dostatocne nadychat...Pomaly, ale isto som nasiel spravne tempo a frekvenciu prestavok...Myslim, ze mame sancu to dokazat... Predbiehame aj ludi, ktory spali sHigh campe, aj tych ktory vyrazili skor ako my. Slnko sice uz vyslo,bohuzial je stale vsade rovnaka zima...
7:30 som nastupal od rana 1000 metrov a dosiahol vrchol Thorung La...Citim silne zadostucinenie, ze sa mi to podarilo, ale inak sa citimuplne presne ako clovek s horuckou v zamrznutej krajine vo vyske 5416metrov... Hom ma trochu problemy, ale zda sa, ze to tiez zvladne...Sem-tam sa mi toci hlava, citim, ze nemam uplne vsetko pod kontrolou,fotky robim len z povinnosti, ale da sa to vydrzat... Chcem uzpokracovat... Dole ma caka este dlha cesta (vraj styri hodiny) aklesanie 1600 metrov... Ako v tranze s vidinou teplej postelepredbieham aj vsetkych ostatnych turistov... Par minut po desiatejprichadzam ako uplne prvy do Muktinatu. Ubytoval som sa v guest houseBob Marley... Zaspavam...
Ked som sa po par hodinach zobudil, mam pocit, ze antibiotika funguju -citim sa trochu lepsie, myslim, ze zajtra budeme v ceste pokracovat,pretoze ani tu vo vyske 3802 metrov nie je velmi teplo. Lezim vprazdnej miestnosti a pozeram do stropu... Tak ako po minule dni velarozmyslam o domove... Dalsia zaujimava skusenost - uvedomujem si svojuneslobodu v tejto pustno - snehovej krajine obkolesenej vysokymiladovymi horami. Nebolo by az take jednoduche (aj keby som velmi chcel)dat si na veceru tvarohovu palacinku od mami :)... Tych par dni samoty bezkontaktu a moznosti pokracovat inym smerom ako dopredu, ci spat jenaozaj dost... Je to tu pekne, je to ine, je to velke, su tu iny ludia,ale nie je to lepsie ako nase krasne Slovensko... Ta nadherna zelenapriroda vsade navokol, tiez zaujimavy ludia v malych dedinkach, ciosadach, vysoka trava, kopce, pastiery a vsetko co mi hlavou bezi -obrazky nielen z Tatier, ale aj Kremnice, Stiavnice a samozrejme od nasz Kysuc... Je mi smutno... Je mi smutno, ale viem, ze to ma svoj zmysel- uvedomujem si co mi chyba, co mam rad, co je pre mna dolezite a tak:)... Je to taky zmiesany pocit - smutok a pochopenie zaroven :)...
13.11.2006 23:20
Z Muktinatu sme sa za jeden den presunuli do Tukuche (2591 m.n.m) a zadalsi do Dana (1416 m.n.m.). Tak ako klesa vyska, stupa teplotavzduchu, pribudaju zjedene antibiotika, zlepsuje sa moj zdravotny stava pomaly aj moja nalada :)... Presunuli sme sa zo zimy opat cez farebnua ufucanu jesen a uz sa tesim na leto v Pokhare :)...
Este v Tukuche sme sa pridali k Holandanovi Nikolovy a tak sa cestourozpravame ja s Nikolom, Hom s jeho nosicom a cas aj kilometre takfajne ubiehaju... Dana je nadherna mala osada, v guest house rastumandarinkove stromi a kadejake kvety, dookola su rozne male policka a je tuprijemne teplo. Ceny klesli takmer na klasicku Nepalsku uroven, pijemobrovske mnozstvo vody... Vecer sme pokecali s Americkym republikanom.Bolo to pre mna poucne - stretnut paradoxne inteligentneho americana svierou v Busha a jeho politiku. Cim som starsi :) :) :), cim viacspoznavam, tym viac sa nazorom blizim k stredu a zistujem, ze cimzlozitejsia politicka otazka, tym lepsi dovod na nu neodpovedat :)...
Posledny den treku sme putovali cez Tatopani, kde vyvieraju horucepramene. Ja som sa nekupal - necitim sa este uplne zdravy, ale sedelsom pri rieke, pocuval jej zvuk a podla prikladu Zenu som sa v tompokusal najst pravdu :) :) :)...
Lepsie ako kabriolet Audi TT je najstarsi Nepalsky autobus, aky sa danajst a miesto na streche :)... Vezieme sa tu len Hom, Nikol a ja.Lezim na chrbte, ruky za hlavou, pocuvam vietor, pozeram sa na oblohu,prirodu a krajinu navokol, premyslam, co som to vlastne zazil, opustamHimalaje a myslim, ze citim ako vo mne vsetky tie zazitky dozrievaju...Hory ktorymi teraz prechadzame, az na nejaky ten bananovnik aryzove policko vyzeraju uplne ako Slovenske... Su ako tie nase, ajvlhkost tu je podobna, citim sa ako doma :) Je mi opat nadherne :)...
Nasledujuci den travim v Pokhare presne tak ako povedal, ze ho budetravit aj Nikol - robim nic. Rano mi s usmevom maval stary znami casnikz restauracie, kde som chodieval na ranajky aj pred turou a tak sidavam oblubene, klasicke ranajky, bananove lassi a dve hrube, velkepalacinky, bol som u holica, tulal som sa z nohy na nohu mestom, stretolsom Nikola ako hlada dake informacie o vylete do dzungle na juhuNepalu, stavili sme sa na obed, potom som si chvilu cital, Izraelci vguest house pustali Pink Floyd a Doors, potom trochu internet,prechadzka mestom, vecera pri kvalitnej bluesovej muzicke na terase nadlampami-osvetlenou ulicou pri jazere, rozhovor o tom ako je nemoznepochopit (pokial to clovek sam nezazije) aky je nadherny, bezproblemovya slobodny zivot na cestach...
Tak rad by som bol, keby kazdy aspon nachvilu okusil toho kludu a slobody... Treba to zazit... Staci sa lenvybrat, staci sa hoc len tulat od mesta k mestu, spoznavat novych ludi,nazory, krajiny, miesta v prirode a rozpravat sa vzdy s novymi a pritomvzdy rovnako volnomyslienkarskymi cestovatelmi, nemat ziadne problemi, jest tona co ma clovek chut, premyslat o zivote, o prijemnych veciach a tak:)...
Vas
Jako.
