Vo Francúzsku schválili (snáď už definitívne) daň 75% pre bohatých
Samotná daň síce nevyberie dosť prostriedkov ani len na umorenie malej časti dlhu, ale berme to ako prvý, hoci nesmelý krok. Ak sa má totiž vybrať peňazí viac, bude potrebné postupom času daň zvyšovať a nebáť sa prekročiť psychologickú hranicu 100%-nej dane. Až vtedy, keď daň výraznejšie presiahne sto percent, až vtedy budeme môcť hovoriť, že neustále roztvárajúce sa nožnice majetkovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými sa začnú naozaj zatvárať a neostanú roztvorené. Ak vybrané peniaze nebudú postačovať, bude dobré sa zamyslieť, či nie sme príliš benevolentní v označení tých, ktorí sú bohatí a teda či skupinu „bohatí" výraznejšie nerozšíriť čo do počtu tak, aby výsledný daňový výber bol maximalizovaný.
„Peniaze treba hľadať tam, kde sú" (Robert F., budúci prezident SR).
V Poľsku sa postupne demontuje (konečne) druhý dôchodkový pilier.
Poľská vláda má problém s dlhovou brzdou a tak „presunie" nahromadené peniaze z druhého piliera medzi tie „štátne". Vládny dlh sa razom zníží o viac ako 8% a dlhová brzda (t.j. nebezpečná hrozba vyrovnaného rozpočtu) tak bude zažehnaná.
Toto jednoduché a elegantné riešenie je pritom použiteľné aj na Slovensku, kedže aj v našom druhom dôchodkovom pilieri leží cca 6 milárd eur, ktoré doslova volajú po správnom použití. Ich ráznym presunom do štátnej kasy by sa znížilo zadĺženie Slovenska z cca 40 miliárd eur na 34. A to si ešte uvedomme, že ďalších 25 miliárd eur leží na súkromných účtoch v slovenských bankách, takže aj keby výnos z druhého piliera časom nepostačoval, stále je odkiaľ brať. A prečo nesiahnuť aj na časť súkromných účtov v bankách, keď aj Medzinárodný menový fond zvažuje niečo podobné?
„Peniaze treba hľadať tam, kde sú" (Robert F., budúci prezident SR).
Spomenuli sme pritom iba dva z mnohých príkladov jednoduchých nástrojov na skrotenie vysokých dlhov vzniknutých kapitalizmom a všemocným voľným trhom. Príkladov by sa však dalo nájsť oveľa viac. Stačí zapojiť fantáziu a legislatívu. Práve kombináciou fantázie a legislatívy (regulácie) dostaneme do rúk mocný nástroj, ktorý vyrieši akýkoľvek problém. Dôležitejšia je pritom fantázia, legislatívu nie je problém dorobiť dodatočne. Aj z týchto dôvodov sa teda nedajme bezdôvodne zastrašovať a neobávajme sa vysokých alebo rastúcich dlhov.
Dějiny učí, že kvůli dluhům nepřišel dosud na mizinu žádný národ na světě.
Tieto slová boli vyslovené pred viacerými desaťročiami a dodnes nestratili nič zo svojej platnosti. S doslovným používaním však treba byť opatrný, lepšie je použiť skôr voľnejšie prerozprávanie myšlienky. Na samotnej vete nie je síce nič zlé, ale jej autorom je nechvalne známy bývalý vodca nemeckých nacionálnych socialistov (nacistov), istý Adolf.
redakcia Rukoväte modernej ľavice
