Tento príklad evidentného tárajstva má dva dôsledky.
Prvý - už vtedy sa ozvali hlasy, že takéto vyhlásenie bolo v podstate ponížením, až degradáciou, našich vojakov. Tí mali ísť (podľa Roberta) na vojenskú misiu až potom, ako nejakí iní vojaci (Američania, Angličania, Holanďania...) zabezpečia - nasadením vlastných životov - ochranu a bezpečnosť slovenských vojakov. Tí by sa teda zúčastnili vojenskej misie až vtedy, keď bude situácia pre nich dostatočne bezpečná...
Keď bol pred pár dňami zabitý slovenský vojak, a ďalší boli tažko zranení, vrátilo sa Ficovi jeho tárajstvo ako bumerang po druhýkrát. Životy našich vojakov nemali byť ohrozené, to vraj bola Robertova „zásadná podmienka". Niekto tú podmienku musel porušiť. Ale kto? Taliban? Ten mal niečo Robertovi zaručiť? Mohol vôbec niekto (NATO, USA, OSN, Fico...) v konflikte s terorizmom zabezpečovať alebo zaručovať bezpečnosť slovenských vojakov? A môže si niekto vôbec dávať podobné „zásadné podmienky"?
Ťažko, to iba sklon k tárajstvu je priveľký.
Robert však môže byť bez obáv. Tárajstvo sem, tárajstvo tam, voličovi to nevadí. A to bez ohľadu, či ide o slovenských vojakov, zaslúžené istoty, hospodársky rast nad 1 percento, deficit pod 3 percentá...
Alebo v podstate čokoľvek iné.
A teraz radšej o niečom celkom inom:
