Keď časopis .týždeň prišiel pred nedávnom s témou zvyšujúcich sa odvodov živnostníkov (SZČO), vysoký úradník ministerstva financií (Martin Filko) sa jal vysvetľovať svoj postoj (aj) týmito slovami: „Pochádzam z rodiny drobných podnikateľov... otec má obchodík s obuvou, mama je samostatne činná psychologička. Životný štýl, kultúra a názor na svet malej slovenskej vidieckej buržoázie sú súčasťou mojich hlbokých koreňov.“
Už len samotné slovo buržoázia vo mne vyvolalo nepríjemné spomienky na minulosť, keď sa týmto slovom oháňali také „osobnosti“ vtedajšej slovenskej spoločnosti ako Karol Bacílek či Vasiľ Biľak. Žeby sme boli svedkami „znovuzrodenia“ pojmu buržoázia?
Krátky slovník slovenského jazyka píše: buržoázia – pôv. meštianstvo v protiklade k vyšším vrstvám feudálnej spoločnosti. V kapitalizme – vládnúca trieda vlastniaca výrobné prostriedky a vykorisťujúca proletariát.
Nuž neviem, ale podľa toho vyzerá slovné spojenie „ malá vidiecka buržoázia“ ako oxymoron. Niečo podobné ako „drobný mestský veľkostatkár“. Wikipédia buržoáziu spája s meštianstvom, vrchnou vrstvou, bankármi či majiteľmi tovární, ale pointa predsa len prichádza:
V chápaní Karla Marxa má buržoázia trochu iný význam. Ide o vládnucu triedu kapitalistickej spoločnosti, zjednodušene o všetkých podnikateľov. Buržoázia vykorisťuje proletariát a je niečo ako jeho protikladom. (...) v časoch socializmu (...) až negatívnym označením pre každého zámožného človeka.
Vznik termínu malá buržoázia je už jasnejší. Aj tí najmenší podnikatelia (povedzme stolár z Liptova, bratislavský živnostník alebo vidiecky majiteľ obchodíka z obuvou) teda patria k buržoázii. Sú skrátka buržuji. Síce malí, síce vidieckí, ale buržuji. A ako s takými s nimi treba aj zaobchádzať. Až sa budú opäť zvyšovať odvody, až sa bude opäť zväčšovať administratívne zaťaženie, až sa budú opäť vymýšľať nové povinnosti a nové pokuty pre živnostníkov a menších podnikateľov, malo by byť jasné, prečo je tomu tak. Buržoáziu treba držať nakrátko.
Mohli by sme sa inšpirovať v Česku, kde nedávno „bdelá“ štátna inštitúcia klepla po prstoch príslušníčke „malej vidieckej buržoázie“ a naparila jej likvidačnú pokutu 250 tisíc (!) korún. Prevádzkovateľka dedinského obchodu s domácimi potrebami mala totiž neľudsky vykorisťovať svojho syna, ktorý za ňu postrážil obchod v čase jej obeda... Ešteže aspoň český súd si zachoval zvyšky zdravého úsudku.
Ďalšiu potenciálnu buržujku zastavil ostražitý štát (zrejme v rámci preventívnych opatrení) ešte pred jej chystaným podnikaním...
Ako sa hovorí, bolo by to veselé, keby to nebolo také smutné.
Poznámka: Spomínaný úradník z ministertva (M. Filko) rád používa silné slová. Už pred časom som písal o jeho ostentatívnom vystupovaní proti „nenažratými sviniam“ (rozumej proti zlým bankám či dôchodkovými poisťovniam na Slovensku). Tam označeniu buržoázia paradoxne odolal (nenažratá sviňa je predsa len údernejší kaliber). Celkom by ma zaujímalo, s čím príde nabudúce. Kreativita zrejme chýbať nebude.
