Je nepodstatné či ministri financií a potentáti EU nakoniec „veľkodušne omilostia“ aspoň tých najmenších cyperských sporiteľov. Džin zlodejstva je už definitívne z fľaše von a dnes už proti zvôli najmocnejších eurovodcov prakticky niet obrany.
Nad výčinmi EU a jej vysokých predstaviteľov bola vždy snaha privierať oči. Vraj v mene šťastnej a úspešnej budúcnosti, v mene budúcej konkurencieschopnosti (ozaj, kde je?), vraj treba prepáčiť istú neohrabanosť a mnohé omyly a prešľapy. Vraj je to neskúsenosť, časový stres pod tlakom krízy a podobné výhovorky. Dnes už je jasné že išlo o plané výhovorky, ak nie priamo o báchorky. Jasným úderom do čela bola Junkcerova (dlhoročný šéf Euroskupiny) životná hláška, že „keď sú veci vážne, treba ľuďom klamať“. Bola to hláška toho Junckera, ktorý viedol Euroskupinu od r. 2005, hoci mandát pre túto funkciu bol určený na 2.5 roka... Kto by sa však podobnými nezmyslami ako sú dodržiavanie dohodnutých pravidiel zaoberal, všakáno.
Pamätáte si ešte na maastrichtské kritériá, deficit pod 3% a dlh pod 60% (pche), ktoré mali postihovať nezodpovedne hospodáriace krajiny? A ako sa tieto kritériá pošliapali, keď mali byť uplatnené na Nemecko a Francúzsko?
Pamätáte sa s akou slávou bol prijatý tzv. Fiškálny kompakt? Vraj teraz „už naozaj“ ho budeme dodržiavať. Ešte ani neuschol atrament na podpísanej dohode a už je to len zdrap papiera podpísaný klamármi.
Kto pochybuje, a zdá sa mu množstvo zavádzaní, ale aj vyložených klamstiev EU potentátov nedostatočné, nech si prelistuje viaceré dôležité eurodokumenty z minulých rokov ako napr. Lisabonsku stratégiu (2000-2010), Stratégiu Európa 2020 či Barrosove správy o stave únie z posledných rokov. Ako základná množina eu-klamstiev a eu-báchoriek to postačí aj euro-nadšencovi.
Klamstvá však postupne začínajú byť doplňované zlodejinami. Nie je žiadnym tajomstvo, že rozpočet EU ešte nikdy neprešiel úspešne auditom, že eurofondy sa v priebehu rokov stali synononymom neefektivity, rozkrádania a sofistikovanej korupcie. A aby nikto nemohol pochybovať, či sa stále nejedná o nejaké „detské choroby“ prišiel cyperský úder. Jeho primitívnosť je priam zarážajúca. Štát nemá peniaze, pretože dlhé roky samotní jeho predstavitelia tolerovali nehospodárnosť, nedodržiavanie pravidiel hry a to isté robili „kontrolóri“ EU. Peniaze teda chýbajú, tak nič tupšie im nenapadlo vymyslieť, ako násilím odobrať časť peňazí všetkým sporiteľom. Vraj oné, spravodlivosť...
Si cyperská babka, ktorá celý život sporila a uverila banke viac ako pančuche doma? Tak to máš babka smolu. To vieš babka, na chybách sa každý učí, my teraz tvoje prašule potrebujeme viac ako ty, tvoje deti či vnúčatá. Že sa ti to nepáči? A vieš, čo nám môžeš?
Vraj veľa mafiánov má na Cypre účty. Aj takýto tupoidný argument bol použitý ako „vysvetlenie“. Aha, takže mafián, ktorý má v cyperskej banke tonu zlata v trezore sa môže usmievať, rovnako ako jeho kolega, ktorý pár dní pred zmrazením účtov všetky peniaze previedol na Seychely. To že potrestáme niekoľko (trebárs aj niekoľko tisíc) mafiánov má ospravedlniť takéto znárodnenie? Znárodnenie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani bývalí národní socialisti (nacisti) či komunisti. Toto majú byť spôsoby hodné Európy 21. storočia?
Eurokomisár Rehn drmolí na drzovku čosi o tom, že cyperská zlodejina je vraj iba jednorazová špecialita pre Cyprus a nebude sa (vraj) opakovať. Povídali, že mu hráli. Kto už len Rehnovi uverí keď, jeho kolega Juncker to povedal už na plné ústa. Keď sú veci vážne, môže sa klamať. A kríza predsa je a ešte dlho bude. A kedže je veľmi vážna, aj klamať sa môže veľmi.
Dosť ma zaráža mlčanie intelektuálov. Naozaj veria, že toto všetko je v poriadku? Naozaj sú presvedčení, že sa nikdy nemôže opakovať situácia, keď priveľa intelektuálov mlčalo počas nástupu zvrátených režimov (nacistických, komunistických) k moci, alebo im priamo vedome, či nevedome, pomáhalo? Aj vtedy sa argumentovalo lepšími časmi, väčšou spravodlivosťou a novou Európou. Aj vtedy sa začínalo klamstvami a zlodejinami.
Že ešte nie sme tak ďaleko? A poznáme kedy už tak ďaleko budeme? A budeme potom ešte schopní s tým niečo urobiť?
Rakúsky mysliteľ F. Hayek si ako motto svojho najznámejšieho diela vybral citát Davida Humea.
„ Len zriedka sa stáva, že slobodu akéhokoľvek druhu stratíme celú naraz.“
Určite to nebolo náhodne vybrané motto.
Koľko náznakov, upozornení a priam výstrah budeme ešte potrebovať? A čo všetko ešte vydržíme ospravedlniť a tolerovať? Hovorí sa, že človek vydrží viac ako zviera. Je však nutné sa o tom presvedčiť na vlastnej koži?
V kauze cyperskej zlodejiny (a to bez ohľadu na to, či najmenšie vklady budú nakoniec od zlodejiny oslobodené) vidím prekročenie rubikonu. Už bude možné ospravedlniť naozaj čokoľvek.
A teraz radšej o niečom úplne inom
(priaznivci kvót pre slovenskú popmjúzik nech radšej kliknú sem)
