Stručná charakteristika hlavných postáv:
Robert K. zarobil v „krízovom období" (finančná a hospodárska kríza 2008-2012) 1.695.000 Eur (cca 51 miliónov SK) z toho 184.000 Eur sú príjmy z verejnej funkcie a 1.511.000 Eur (45 miliónov Sk) sú iné príjmy (napr. podnikanie). Zdroj tu.
Ján P. zarobil v „krízovom období" v rokoch 2008-2012 4.206.000 Eur (cca 126 miliónov SK) z toho 177.000 Eur sú príjmy z verejnej funkcie a 4.029.000 Eur (120 miliónov SK) sú iné príjmy (napr. podnikanie). Zdroj tu.
Robert K.: Jano, tu píšu (ukazuje gravírovaný tablet), že už päť rokov trvá dáka kríza...
Ján P.: Hmm, kríza? Aká kríza?
Robert K: Píšu tu, že sú akési štátne deficity, a že rastú dajaké štátne dlhy.
Ján P: Dlhy, deficity? Ja som ešte nikdy v žiadnom deficite nebol. Za posledných päť rokov som zarobil vyše 4 mega Eur, na slovenské koruny to už neviem ani spočítať, tak aká kríza? Ani jeden rok som nebol ani len na nule.
Robert K: Ale vraj si privyrábaš ako dajaký minister...
Ján P: Jááj, takú bokovku naozaj mám. Ale tam zarábam len pár percent z môjho príjmu. To mám akurát tak na pivo...
Robet K: Ale tu ešte píšu (ťuká prstom do tabletu), že ten štát, ktorého si minister, neustále zvyšuje svoje zadĺženie. Vraj už je to 40 miliárd eur.
Ján P: (zamyslene) Fakticky miliárd? Hmm... A čo mám s tým vlastne ja? Čo som minister zadlžovania? Ja si sledujem hlavne moje osobné príjmy a tie sú chválabohu vo vysokom pluse. Mne žiadne deficity či dlhy nerastú. A nejaké štátne zadlžovanie mám..., s prepáčením, vieš kde.
Robert K: (zmierlivo) Však ja nič, však ja som taký istý minister. Akurát mi nejde do hlavy jedna vec.
Ján P: A čo také?
Robert K: Ako je možné, že my dvaja zarábame každý rok veľké peniaze kríza-nekríza a náš zamestnávateľ - štát, je stále viac a viac zadĺžený?
Ján P: A čo?
Robert K: No, že sa nikto nečuduje, že my, ako súkromné osoby, sme mimoriadne úspešní, každý rok sme vo veľkom pluse, príjmy máme vysoké, naše majetky utešene narastajú a súčasne sme my, tie isté osoby ale ako verejní činitelia, vlastne neúspešní, kedže štát, pre ktorý dlhé roky poctivo pracujeme... hééj, čo sa smeješ..., poctivo pracujeme, tak ten štát má stále väčšie a väčšie dlhy.
Ján P: A čo to podľa teba znamená? Že ako verejní činitelia - ministri, sme neúspešní?
Robert K: Tak to pozor, my sme predsa úspešní! Veď zarábame ako neverejní aj verejní činitelia veľké peniaze a súčasne nás volí väčší a väčší počet spokojných voličov. Tak predsa nemôžeme byť neúspešní. Práve naopak, sme mimoriadne úspešní.
Ján P: Tak čo potom stále máš s tými štátnymi deficitmi a štátnym zadĺžením? Je to naša vec?
Robert K: Asi máš pravdu, sú to všetko len akési bludy.
Ján P: Čo všetko?
Robert K: No, tie deficity a zadĺženie. A vlastne celá tá kríza je veľký blud. Ja žiadnu krízu nemám, nikdy som nemal a ťažko niekedy mať budem. Pre mňa by bola kríza, keby som aspoň jeden rok - ako podnikateľ - mal stratu, alebo keby som bol aspoň na nule. Ale ja som v posledných piatich rokov, vraj krízových, ešte nikdy nebol v strate alebo zarobil nulu.
Ján P: Správne, však ani ja som ešte nikdy nezarobil nulu, alebo bol v strate.
Ticho.
Robert K: Čudný je tento svet. Vraj kríza. Štáty majú deficity a neustále sa zadlžujú a my, ich čelní predstavitelia, zarábame len tak duní. Tak prečo to štáty a ich občania nerobia tak, ako to robíme my? To je to taký problém? Potom predsa žiadne dlhy ani deficity nikdy byť nemôžu!
Ján P: Pravdu máš. Treba to navrhnúť štátnym predstaviteľom a bude po probléme.
Ticho
Robert K: (zamyslene) Ale, ... veď my sme štátni predstavitelia.
Ján P: Aha, tak potom to nikomu vravieť nemusíme. V tom prípade to už predsa vieme.
Robert K: Tak, tak. Len ma tak napadá...
Ján P: Čo zase?
Robert K: ...že, kde tu vidíš dáku krízu?
