To sú slová Margaret Thatcherovej, premiérky Veľkej Británie (1979-1990), ktoré napísala ešte v roku 2002, vo výbornej knihe Umění vládnout. O histórii ľavicového zmýšľania posledných rokov pokračovala týmito slovami:
„Sociální demokracie“ byla původně odnoží marxizmu. Pak ji nahradil „demokratický socializmus“. A když „socializmus“, ať už demokratický nebo nedemokratický, vyšel z módy, úctu si znovu získala „sociální demokracie“.
(M. Thatcherová: Umění vládnout, 2002)
Následne prišla ďalšia zmena módy a teda aj názvu – tzv. „tretia cesta“. Možno si ešte spomiete, ako v roku 2002 začal Smer používať názov Smer – Tretia cesta.
Nebol to žiadny vynález slovenských socialistov. Fico a jeho verní dobre vedeli, že názov „tretia cesta“ propagoval najmä Tony Blair a nemecký kancelár Schröder (hoci ten dával prednosť inému ľavicovému novotvaru - „nový stred“...).
Thatcherová poznamenáva, že o „tretej ceste“ by sme si mohli myslieť, že sa jedná o akýsi „kompromis“ medzi kapitalizmom a socializmom, až pokiaľ Blair v jednom z rozhovorov úprimne neoznačil „tretiu cestu“ ako „oživenie sociálnej demokracie“.
A naozaj, názov „tretia cesta“ sa rýchlo omrzel, a aj v Smere radšej zmenili vývesku na Smer-SD, sociálna demokracia. Ani to však nie je koniec ľavicovému tvarosloviu.
„V levicových lepších kruzích „třetí cestu“ odstrkuje výraz „progresivní vládnutí“.
Nová banalita je na světě.“
(M. Thatcherová: Umění vládnout, 2002)
Práve na tieto slová som si spomenul, keď som čítal o zvolení novej predsedkyne strany Progresívne Slovensko. Od Ireny Bihariovej sme sa dozvedeli (Sme 9.6.), že sa „hlási k liberalizmu“, v politickej orientácii je „sociálna liberálka“, aby neskôr na otázku, či pre ňu nie je Pellegrini konkurent, keď hovorí, že chce budovať „modernú sociálnu demokratickú stranu“ Bihariová odpovedá: “zdal by sa vám natoľko autentický, že to myslí vážne, ako keď to hovorím ja?”
Takže čo to nakoniec vlastne bude?
Liberalizmus? „Sociálny liberalizmus“? Alebo „moderná sociálno-demokratická strana“?
To má byť akože ten „progresivizmus“? A ako rýchlo príde k novému (modernejšiemu) označeniu?
Ďalší „nový“ ľavicový zvestovateľ Pellegrini už zrejme považuje „progresivitu“ za prekonanú a málo atraktívnu a tak vytiahol z ľavicového klubúka ďalší názov, tentokrát Hlas – sociálna demokracia s ponukou „novej sociálnodemokratickej perspektívy“.
Kolobeh ľavicového názvoslovia s „novým“ obsahom sa postupne vracia na začiatok a opäť môže nezadržateľne kráčať po ceste k šťastnejším zajtrajškom.
„Je samozřejmé snadné dělat si legraci ze slovních znetvořenin a intelektuálního kličkování nové levice. Ale podařilo se jí přesvědčit většinu lidí v Evropě a hodně lidí jinde vo světě, že aby kapitalismus svobodného podnikání působil příznivějším dojmem, je třeba ho krotit, oslabovat a omezovat intervencemi státu. (...) Pokud vláda intervenuje, místo aby své fungování omezila na to, co úspěšná kapitalistická ekonomika skutečně potřebuje, výsledky jsou bohužel špatné.“
(M. Thatcherová: Umění vládnout, 2002)
Postrehy M. Thatcherovej sú presné.
Bohužiaľ, výsledok nahráva práve tej druhej strane. Keď sa dnes rozhliadneme okolo seba, tak široko-ďaleko žiadny kapitalizmus slobodného podnikania nevidíme. Vidíme len naše hlavy trčiace z hrubočiznej vrstvy štátneho/únijného dirigizmu – regulácií, prerozdeľovania, dotovania, stimulov, protekcionizmu a kvót.
Súvisiaci článok: Prečo je medzi pravičiarmi viac irónie a sarkazmu
