Text manifestu My sme Európa! prinieslo v máji 2012 viacero európskych denníkov a jeho znenie a signatárov môžete nájsť tu.
Už pri mene jedného z autorov je potrebné zbystriť, je ním dlhoročný „profesionálny“ europoslanec D. Cohn-Bendit. Už len samotné čítanie životného príbehu „Rudého Danyho“, kamaráta rôznych ideológií bolo pre mňa dosť skľučujúce a doporučujem si pozrieť, aká sorta ľudí má dnes dôležité slovo nad európskou budúcnosťou. Ale prosím, aj autor s pofidérnou minulosťou môže byť niekedy nositeľom závažných myšlienok.
Tie však po prečítaní manifestu nehrozia, prvá vec, čo zarazí je nízka úroveň textu. Prečítal som si ho viackrát a musel som krútiť hlavou, čo viedlo viacerých intelektuálov (zo Slovenska pripojili svoje podpisy Martin M. Šimečka, K. Chmel a M. Hvorecký) aby podpísali taký podpriemerný text, z ktorého až príliš okato trčí neúprimnosť.
Manifest hneď v úvode vyzýva na „rok dobrovoľníkov Európy“ ako odpovede na eurokrízu pre „taxikárov a zdravotné sestry, robotníkov a nezamestnaných, učiteľov aj zubárok, umelcov a novinárok, študentov a dôchodcov“. Má ísť o protiklad „Európy zhora“, ktorá vraj chystá európanom šťastie a ak to nejde inak, tak aj proti ich vôli. Čitateľ manifestu by sa aj potešil, že konečne niekto vyzýva na „Európu zdola“ ale potom si uvedomí, že spoluautor manifestu už takmer dvadsať rokov veselo europoslancuje a keď si pozrie signatárov, tak sa všeličo začne vyjasňovať.
Stačí letmý pohľad na „prvých signatárov“ a zistíte, že by ste medzi nimi márne hľadali taxikárov, zdravotné sestry, zubárky, či robotníkov. Sú tam súčasní a bývalí politici (okrem Cohn-Bendita napr. šéf europarlamentu Schulz, bývalý predseda Európskej komisie Delors a viacero bývalých prezidentov a ministrov) premiešaní s intelektuálmi. Tí, v mene ktorých bol manifest vyhlásený - „ľudia zdola“ - sa medzi „prvými signatármi“ prakticky nenachádzajú, na rozdiel od mnohých „ľudí zhora“.
„My, prví signatári manifestu chceme dať hlas európskej občianskej spoločnosti. Žiadame preto Európsku komisiu a národné vlády, Európsky parlament a národné parlamenty, aby vytvorili Európu činných občanov (...) ako protikladný model k Európe zhora, k európe elít (...), ktorá zatiaľ prevláda...“
Nežartujem, to je naozaj reálny citát manifestu. Signatári žiadajú politické inštitúcie - Európsku komisiu a parlament, ako aj národné vlády a parlamenty - aby „vytvorili Európu činných občanov“. Sociálne inžinierstvo hrozivého typu - len si predstavte ako eurokomisári spolu s európskými a národnými poslancami a ministrami „vytvárajú“ činných euroobčanov. A ktože to vlastne vyzýva Európsky parlament k „tvorbe“? Sám jeho predseda a jeho europoslanec. Oni, ako zástupcovia „Európy zdola“, žiadajú samých seba (v europarlamente pritom sedia takmer dvadsať rokov!) aby mohli „vytvárať“ činných euroobčanov a varujú pred „Európou zhora“, s ktorou akoby nemali nič spoločné. Taká faloš sa vidí málokedy.
Ďalšie citáty z manifestu:
„Rok dobrovoľníkov Európy pre všetkých je zakladajúcim aktom európskej občianskej spoločnosti“
Autori a signatári teda vyzývajú inštitúcie aby „vytvorili“ občiansku spoločnosť a následne svoju vlastnú iniciatívu vyhlasujú ako „zakladajúci akt“ takej občianskej spoločnosti....
„Národné demokracie treba európsky zdemokratizovať “ – tak z tohto citátu na mňa zavanul zápach bývalého socialistického režimu niekoľko mesiacov pred Novembrom 89, keď sa volalo po „demogratizaci společnosti“. Ak bude raz vyhlásená súťaž o najodpornejší citát týkajúci sa EU, tak toto bude horúci kandidát do užšieho výberu.
„Rok dobrovoľníkov potrebuje solídne základné financovanie. Vyzývame preto tých, čo tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky, aby k tomu prispeli!“
Tak, a už sme pri podstate. O peniaze ide v prvom rade. My budeme aktivizovať a „manifestovať“ a vy to zaplatíte. Naša iniciatíva financovanie „potrebuje“ a preto vyzývame - dajte peniaze! Politicky aj intelektuálne priamočiare.
Celý text manifestu je možné prečítať tu, rozhodne nie je na škodu spoznať, čo oslovuje európskych intelektuálov a politikov.
Od zverejnenia manifestu My sme Európa! uplynulo vyše roka, a od autorov nie je zatiaľ nič počuť. Web sa neaktualizuje a ani u „prvých signatárov“ (vrátane tých slovenských) nie je badateľný náznak nejakej reflexie, či zhodnotenia ich doterajšieho úsilia. Pritom v manifeste (z mája 2012) sa pozastavujú nad výškou nezamestnanosti mládeže a nad tým, že „rastie zúrivosť z politiky, ktorá obrovskými sumami zachraňuje banky a prejedá budúcnosť svojej mládeže“. Dajme teraz stranou hrubú neúprimnosť, keď europoslanci Cohn-Bendit, Schulz a ďalší súčasní aj bývalí politici sa pozastavujú nad niečím, čoho sú (alebo boli) sami aktívnymi strojcami. Ale čo tí, čo sa dali zlákať mazaným autorom?
Už im prestalo vadiť, že za posledný rok sa nezamestnanosť, vrátane nezamestnanosti mládeže ešte zvýšila (v niektorých krajinách najnovšie prevyšuje nezamestnanosť mládeže dokonca 50%), že sa veselo zachraňujú španielske, cyperské a iné banky a že európske zadĺženie, ktorým sa prejedá budúcnosť mládeže (a pomaly už aj budúcnosť ešte nenarodených Európanov) neustále rastie a dosahuje rekordných hodnôt?
Nikdy nie je neskoro ozvať sa a prestať robiť zo seba „užitočného eudiota“. A ak s manifestom naďalej súhlasím, tak sa k nemu hlásiť a byť aktívny v jeho naplňovaní. Samozrejme, len vtedy, ak to nemala byť len ďalšia čiarka do životopisu intelektuála.
Známy slovenský herec (tuším, že Martin Huba) raz povedal, že veľkosť herca je daná nielen tým, v čom herec hrá, ale aj tým, v čom nehrá. Myslím, že u intelektuála to platí podobne. Zvažovať nielen to (zodpovedné), k čomu sa prihlási, ale aj to (falošné), k čomu sa neprihlási.
Môžeme sa zatiaľ potešiť aspoň z toho, že jeden neúprimný manifest, zdá sa, zapadá prachom. Radovať sa však nemožno. Je pravdepodobné, že nabudúce z toho tak lacno nevyviazneme.
A teraz radšej o niečom úplne inom:
