Nechajme teraz stranou to, že v takto popísanej situácii by nebolo možné hovoriť o manažéroch Váhostavu, ale skôr o pseudomanažérskych kaskadéroch či priamo o kamikadze.
Zaujímavejšie však je, že zatiaľčo premiérovi prekážajú nízke dohodnuté ceny (tie sú vraj príčinou kolapsu Váhostavu alebo Doprastavu), tak jeho podpredseda Kaliňák pred časom hrdo ohlasoval presne ten istý princíp – nízke ceny za každú cenu.
Keď Kaliňák ohlasoval zmeny v štátnych centrálnych nákupoch, tak sa vystatoval tým, že ak štát uzavrie niekoľkoročnú zmluvu s dodávateľom povedzme tonerov (tlačiarní, kancelárskych potrieb atď.), tak v prípade, že počas viacročného trvania zmluvy sa bude cena týchto produktov znižovať, tak dodávateľ bude musieť zníženie cien akceptovať a štátu účtovať menej ako bolo v zmluve dohodnuté.
Ale pozor, v prípade, že sa ceny tovarov budú postupom času na trhu zvyšovať (trebárs aj výrazne), tak zmenu ceny smerom nahor nebude štát akceptovať a cenový rozdiel pôjde na úkor dodávateľa. Ešte raz – ak sa cena dodávaných tovarov bude počas viacročnej zmluvy znižovať, dodávateľ bude musieť fakturovanú cenu upraviť smerom nadol. Ak sa však stane opak a cena bude rásť, je to „jeho smola“. Smola dodávateľa.
„Veď dodávateľ určite, keď od neho žiadame zníženie ceny, za zníženú cenu aj nakupuje.“
„Je dôležité, aby sme mali v momente, keď cena klesá, možnosť za túto klesajúcu cenu aj nakupovať“
„Štát je skvelý zákazník, ktorý platí, a preto si musia dodávatelia uvedomiť, že pri výhodách, ktoré majú zo zmlúv so štátom, musia mať aj nevýhody“
(citáty: Robert Kaliňák)
A to najlepšie nakoniec:
„Štát má preto právo klásť si tvrdé podmienky, že keď cena klesá, bude to mať lacnejšie, ale keď cena stúpne, tak žiaľ“.
(Robert Kaliňák)
Samozrejme, že to „tak žiaľ“ platí pre dodávateľa. Je to figeľovské alebo kaliňákovské?
Ak teda chce Fico odvolať Figeľa z dôvodov „neprimeranej“ tvrdosti pri vyjednávaní nízkych cien, tak Kaliňák by mal byť podľa tejto logiky už dávno na dlažbe a vychutnávať si politický dôchodok.
O nízke ceny tu však nejde ani náhodou. Aj preto sa môže niekdajší „bojovník“ za nízke ceny Kaliňák tváriť v parlamente ako postihnutý stratou pamäti a poslušne (s povinnou dávkou vnútrostraníckeho pätolízačstva) pomáhať Ficovi zahládzať ich vlastnú zodpovednosť (tri roky vo vláde jednej strany) divadelnou likvidáciou vymysleného vinníka.
Súvisiaci článok: Štát je skvelý zákazník, ktorý platí
