V takom prípade by europolitička možno chápala, že nominácia v kolektívnych športoch nestojí na nejakých objektívne merateľných parametroch (v hokeji povedzme rýchlosť, efektivita streľby, počet kanadských bodov alebo úspešnosť brankárskych zásahov). Sú to len pomocné parametre, ktoré žiadnu nomináciu nemôžu zaručiť. Ani počet získaných medailí, gólov či počet absolvovaných zápasov či turnajov nie sú automatickou vstupenkou na olympiádu (chudák Gretzky by musel hrať dodnes). Zložiť z výborných jednotlivcov vynikajúci a najmä úspešný tým, je oveľa väčšia alchýmia. Ani skúseným trénerom (to sú tí, čo hokeju rozumejú o trošku viac ako poslankyňa Záborská) sa to vždy nepodarí.
Čo však šokuje viac, je zbraň, aká bola použitá. Samotnú Charta základných práv EU! Viem si živo prestaviť rozhorčenie političky po ohlasení nominácie. Ako začala horúčkovito listovať chartami, zákonmi, nariadeniami, ako jej asistenti pobehovali po parlamentnej knižnici a rešeršovali dostupnú legislatívu aby nakoniec našli nejaký paragraf v prospech obľúbeného športovca svojej šéfky. Viem si aj bohužiaľ predstaviť, ako bude tento „revolučný princíp" pokračovať v ovplyvňovaní nominácií ďaľších športov, v ovplyvňovaní obsadzovania hercov a herečiek do hlavných úloh filmov a divadelných inscenácii, v určovaní kurátorom výstav akých umelcov majú či nemajú vystavovať atakďalej atakpodobne. Inými slovami v mocenskom ovplyvňovaní celej rady skutočností, ktoré nezávisia na nejakých ľahko zmerateľných parametroch, ktoré by sa mohli zmestiť do hlavy regulátora.
Skrátka a dobre, ak niečo nefunguje tak, ako si to JA (a mojí blízki) predstavujú, treba okamžite vytiahnuť nejaký obušok vo forme zákona, nariadenia, usmernenia, vyhlášky, paragrafu a zjednať nápravu.
Ako asi vyzerá myšlenkový svet človeka, ktorý v stave rozhorčenia neváha zapojiť Chartu základných práv na regulovanie a ovplyvňovanie športovej nominácie? A ak bol tento konkrétny príklad len malým a nevýznamným zábleskom mysle europoslanca, čo sa asi odohráva v dôležitých prípadoch rozhodovania o európskej budúcnosti? Ako asi vyzera „tvorba" názorov (a navrhovaných riešení) ľudí, ktorí ovplyvňujú životy 500 miliónov občanov EU? Radšej na to nemyslieť.
Blížiace sa olympijské hry slovenskému športu asi veľa medailovej radosti neprinesú. Zrejme sa už nepodarí zaradiť do ich programu nový šport - súťaž v mäknutí mozgu. Je to škoda, lebo Slovensko by malo reprezentantku, ktorá by bola horúcim kandidátom na finálové boje.
