Aby nedošlo k omylu, Európsku úniu považujem za výborný nápad, ktorý stále má viac pozitívnych stránok ako negatív. Bohužiaľ sme však (tak trochu všetci) prispeli k tomu, že rozumný projekt spojenej Európy sa postupne odklonil na nebezpečnú cestu iným smerom ako bolo pôvodne zamýšľané a dohodnuté. Že sa naň nabalilo nadkritické množstvo podozrivých ľudí (čudesných politikov, pseudoexpertov, úradníčkov), ktorí postupne zaplavili a intoxikovali štruktúry EU. Priveľa profi-euro-pracovníkov, ktorí by sa vo vlastných krajinách (a v súkromnom sektore už vôbec) nikdy tak dobre „neuplatnili“, správne vytušili, že v rozľahlých a nekontrolovaných inštitúciách EU môžu vytvoriť mocný a neprehľadný aparát, ktorý už nebude členským štátom slúžiť, ale ktorý im bude naopak predpisovať (určovať, nariaďovať, usmerňovať) ich záujmy a ich budúcnosť. Prostredníctvom siete všakovakých komisií, rád, komisariátov, projektov, stratégií a výhľadových plánov sa profesionálni aparátčici zabetónovali a do veľkej miery postupne pozmenili Úniu do málo prijateľnej formy (Európskej únii dôveruje iba 31% jej obyvateľov!). Vytvorili málo zrozumiteľný jazyk (tzv. eurospík), ktorý postupne začína pripomínať jazyky prekonaných režimov 20. storočia.
Na príbehu Lisabonskej stratégie 2010 možno vidieť ako a prečo sme sa dostali do súčasného stavu. Pochopiť omyly (a ich príčiny) môže dopomôcť k tomu, aby sa staré chyby neopakovali a najmä nedopustiť, aby tí, ktorí spravili z EU inštitucionálne monštrum, v tom naďalej pokračovali.
Základným cieľom Lisabonskej strategie 2010, ktorá bola prijatá na jar roku 2000 bolo: Únia sa má stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou“. O realite Európske únie ako „najkonkurencieschopnejšej a najdynamickejšej ekonomiky“ svedčí aj znižujúci sa podiel HDP Únie na celosvetovom HDP 2004-2014 (zdroj: statista.com):
Ciele LS boli pritom rozpracované a formulované na základe „dôkladnej analýzy“ predchádzajúceho obdobia a následne boli postupne „hodnotené, obohacovávané a rozširované“ na pravidelných zasadnutiach európskych inštitúcii. Stratégia mala predstavovať „scenár pre komplexnú hospodársku, sociálnu a ekologickú obnovu Európskej únie“.
„Únia sa poučila z nezdarov predchádzajúcich stratégií, identifikovala bariéry, ktoré bránia využívaniu jej potenciálu, našla nové a účinné spôsoby, ako zaostávanie zmenšovať a ako nový proces riadiť“.
LS mala obsahovať „ucelený a navzájom sa podporujúci súbor opatrení, ktorý bol formulovaný tak, aby sa zvýšila výkonnosť Únie bez toho, aby bola ohrozená sociálna súdržnosť a bez toho, aby bolo znehodnotené životné prostredie“. Opatrenia mali vytvoriť podmienky pre plné využitie potenciáluEU „pre neprerušovaný a udržateľná rast.“ Hospodársky rast bol spomínaný prakticky v každom materiáli stratégie. Realita (podľa Eurostatu) je nasledovná:
rast HDP
| 1999 | 2005 | 2010 | 2013 | |
| EU15 | 2,9% | 2% | 2% | 0% |
| EU27 | 2,9% | 2,2% | 2% | 0,1% |
Lisabonská stratégia označila za „jedno zo slabých miest“ skutočnosť, že koncom 90. rokov bolo 15 miliónov Európanov nezamestnaných a miera zamestnanosti bola nízka (najmä zamestnanosť žien a starších ľudí). A realita? Napriek všetkým iniciatívam Lisabonskej stratégie sa počet nezamestnaných (z „štartovacej“ hodnoty 15 miliónov) neznížil, ale najprv stagnoval a neskôr sa zvyšoval.
počet nezamestnaných (v miliónoch)
| 12/1999 | 12/2005 | 12/2010 | 2/2014 | |
| EU15 | 14,56 | 15,03 | 18,19 | 21,13 |
| EU25 | 18,98 | 19,29 | 21,69 | 24,46 |
| EU27 | - | 20,28 | 22,78 | 25,62 |
miera nezamestnanosti
| 12/1999 | 12/2005 | 12/2010 | 2/2014 | |
| EU15 | 8,4% | 8,1% | 9,5% | 10,8% |
| EU25 | 9,2% | 8,8% | 9,6% | 10,6% |
| EU27 | - | 8,7% | 9,5% | 10,5% |
V tabuľke sú uvedené počty nezamestnaných pre EU15 (členovia EU pri štarte LS), ako aj pre EU25 (vrátane Slovenska) a EU27 (krajiny EU na konci LS).
Problémom v probléme je nezamestnanosť mládeže. Cieľom LS bolo „zlepšiť vzdelávanie, odbornú prípravu , mobilitu, profesijnú integráciu a sociálne začlenenie mladých Európanov...“ A ďalej „zaistiť zvláštne sledovanie politík zameraných na trvalú integráciu mladých ľudí na trhu práce... pokrok v oblasti zamestnávania mladých ľudí...“. Výsledky realizácie týchto cieľov sú nasledovné:
miera nezamestnanosti mladých ľudí 15-24
| 12/1999 | 12/2005 | 12/2010 | 2/2014 | |
| EU15 | 16% | 16,7% | 20,4% | 22,3% |
| EU25 | 17,9% | 18,3% | 20,9% | 22,5% |
| EU27 | 18,3% | 21% | 22,7% |
počet nezamestnaných mladých ľudí 15-24 (v miliónoch)
| 12/1999 | 12/2005 | 12/2010 | 2/2014 | |
| EU15 | 2,88 | 3,66 | 4,22 | 4,38 |
| EU25 | 4,73 | 4,68 | 4,96 | 5,07 |
| EU27 | - | 4,95 | 5,22 | 5,23 |
Jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie bolo zvýšenie zamestnanosti: „Celkovým výsledkom týchto opatrení (...) aby sa do roku 2010 zvýšila miera zamestnanosti zo súčasných priemerných 61% čo najviac priblížila k 70%.“
miera zamestnanosti 15-64
| 1999 | 2005 | 2010 | 2013 | |
| EU15 | 62,5% | 65,3% | 65,4% | 65,1% |
| EU27 | 61,8% | 63,4% | 64,1% | 64,2% |
Dôležitým bodom mala byť lepšia koordinácia makroekonomických politík. „Lisabonská stratégia vyžaduje, aby makroekonomická politika bola zameraná najmä na fiškálnu konsolidáciu a zvyšovanie udržateľnosti verejných financií“. Cieľom malo byť „zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä v súvislosti zo stárnutím populácie a dopadmi na penzijný systém“... V mnohých krajinách EU sa v „otázke udržateľnosti dôchodkových systémov“ urobilo minimum, ak pravda nepočítame predlžovanie odchodu do dôchodku, čo sa dá ťažko nazvať reformou. Aj to málo, čo sa podarilo (napr. súkromný pilier dôchodkového sporenia v niektorých novších krajinách EU) bolo po čase orezané (v niektorých krajinách ako napr. Maďarsko rovno zrušené). A tak sme po 14 rokoch od štartu LS prakticky tam, kde sme boli, akurát demografický problém je väčší a „bližší“ ako v roku 2000.
