A pravdepodobne už o ňom uvažuje. Slová „progresívny“ a „progresivizmus“ postupne dostávajú negatívny nádych (a nie je to dôsledkom blábolenia Roberta F. či Ľuboša B.).
Problémom slovenských ľavicových politických strán pri preberaní moderného, alebo skôr módneho názvoslovia je skutočnosť, že Slovensko sa nachádza na európskej periférii. Istý čas preto trvá, kým módna novinka dorazí z centra až k nám a uchytí sa. Hrozí tak, že sa u nás presadí až v čase, kedy má ľavicová Európa už niečo novšie, „modernejšie“, módnejšie a to pôvodné zostarlo a zošedlo.
Progresivizmus bol vrchole slávy pred rokmi, v čase keď slovenské PS ešte len vznikalo a neskôr pôsobilo ako mimoparlamentná opozícia. A keď sa po rokoch dostalo do parlamentu – teda ešte ani nie k reálnej politickej moci – tak európsky progresivizmus začal strácať svoju silu a postupne sa prepadá hlbšie, ako to ukázali (aj) ostatné voľby do európskeho parlamentu, kde frakcia progresívcov stratila množstvo mandátov.
Progresivizmus tak v posledných rokoch postrácal „modernosť“ aj módnosť, postupne nabral až negatívny nádych a nie je vylúčené, že sa v blízkej budúcnosti tento termín vytratí celkom, alebo sa stane dokonca toxickým.
Progresívnemu Slovensku sa pri svojom pomenovaní stalo niečo podobné ako pred rokmi strane Smer, ktorá na istý čas tiež podľahla vtedajšej módnej ľavicovej vlne – tzv. tretej ceste. „Tretia cesta“ mala byť modernejšou verziou „zastaralej“ európskej sociálnej demokracie. Kým však Smer „tretiu cestu“ prijal do svojho názvu, tá už medzičasom prestala byť aktuálnou a atraktívnou, a tak sa Smer po pár rokoch radšej vrátil k overenému ľavicovému názvu - sociálna demokracia.
Progresívne Slovensko zmena názvu ešte len čaká.
Dôležité bude, akú príležitosť k takej zmene využije a akou legendou ju bude prezentovať. Smer pred rokmi celkom múdro využil situáciu, keď pohltil menšie ľavicové strany (ako napr. zvyšky SDĽ či SDSS) a popri integrácii ľavice pod značkou Smer si zmenil aj doplňujúci názov z „tretej cesty“ na sociálnu demokraciu.
Ak by chcelo PS použiť podobnú taktiku, ideálnou by bola snaha o spojenie s menšími stranami napr. s Demokratmi, Maďarskou alianciou prípadne drobnými stranami slovenského politického planktónu. A práve integrácia demokratických síl do väčšieho celku by mohla „elegantne“ zdôvodniť zmenu názvu spoločného subjektu - najmä odstránenie potenciálne nebezpečnej progresívnosti z názvu.
Menším problémom bude presvedčiť časť autentických progresívnych voličov, ktorí by stratu aktivistického názvu nemuseli akceptovať. Tých však veľa nebude. Väčšina si rýchlo zvykne, podobne ako voliči Smeru si na „tretiu cestu“ po pár mesiacoch už ani nespomenuli.
.
Poznámka: Mimoriadne výstižne opísala názvoslovné problémy ľavicových a socialistických strán Margaret Thatcherová.
Súvisiaci príspevok: Progresivizmus: Štefunko - Truban - Bihariová - Thatcherová – Šimečka
