Nielenže už nie sú nepriateľom, ale stávajú sa partnerom na ceste do budúcnosti.
Nemoderný ľavičiar bude z tohto postoja pravdepodobne trochu zmätený a možno aj nespokojný, ale moderný ľavičiar, ktorý je dostatočne rozhľadený v neustále sa vyvíjajúcom globalizovanom svete už dobre tuší o čom je reč. Naše partnerstvo s nadnárodnými korporáciami je už pomaly zbytočné skrývať.
Priznajme si, že doteraz bola naša propaganda namierená najmä proti veľkým a nadnárodným korporáciám.
„Pravici záleží iba na veľkých podnikateľoch, na monopoloch, na korporáciách. Pre malého podnikateľa pravičiari nepoznajú zľutovanie"
(P. Paška, podpredseda Smeru-Sociálnej demokracie)
„Zo systémového hľadiska je dôležitejšie, čo bude s takými ekonomickými mamutmi, ako sú nadnárodné korporácie, kartely a rôzne obrovské svetové firmy. Tam žiadna kamarátska spolupráca z definície existovať nemôže."
(Ľ. Blaha, poslanec a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti za Smer-Sociálnu demokraciu)
Súčasne si však nie je možné nevšimnúť:
Mondi a Samsung dostanú úľavy na dani... vláda schválila investičnú pomoc IBM... štátna pomoc smeruje pre Johnson Controls... Slovalco dostane ďalšiu štátnu pomoc (úľavy na cenách elektriny)... Štát podporí U.S.Steel...
(správy z rokov 2012-2013 počas jednofarebnej vlády Smeru - Sociálnej demokracie)
Roky hospodárskej krízy nespochybniteľne ukázali, že pri riadení modernej spoločnosti a riadení moderného sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva je nevyhnutná vysoká efektivita. Vyššia efektivita riadenia so sebou prináša lepšie výsledky v znižovaní nezamestnanosti alebo raste HDP, ktoré sú dôležité pre riadiace orgány, ako aj pre spoločnosť. Hneď si položme základnú otázku - čo je efektívnejšie? Keď ministerstvo hospodárstva (práce, poľnohospodárstva...) rokuje o pomoci hospodárstvu (práci, poľnohospodárstvu...) s jedným veľkým podnikateľským subjektom, ktorý zamestnáva 10.000 ľudí alebo s 250 subjektami zamestnávajúcimi podobný počet zamestnancov? Alebo inak - čo pomôže zamestnanosti a rastu HDP viac - investičná štátna pomoc veľkému subjektu (10.000 zamestnancov a možnosť rýchlejšieho rastu) alebo zdĺhavé a nekonečné rokovania s desaťtisícovým davom živnostníkov? Odpovede musia byť každému jasné.
Rokovanie s menším počtom veľkých korporácií je pre štátnych úradníkov (ministerstvá, komisie odborníkov, subkomisie expertov) vždy rýchlejšie a efektívnejšie. Treba si otvorene povedať, že živnostníci, menšie a stredné firmy sú v podstate húfom všakovakých kritikov, ktorým nie je nikdy nič pochuti. Jeden by chcel to, druhý ono a takmer všetci by chceli najviac to, čo im štát nemôže, nechce, alebo nedokáže ponúknuť ako napr. prehľadnosť systému, vysokú vymožiteľnosť práva, menej byrokracie atď. Stále žijú v mylných predstavách, že štát je tu pre nich a nie oni pre štát. Neustále čosi pripomienkujú, kritizujú a majú pomýlený názor, že úspech (ak nejaký majú) je úspechom ich samotných, pretože to bol (vraj) ich podnikateľský nápad, ich pevná vôľa, ich pracovitosť, ich talent, ktorý ich k úspechu priviedol. Štátne úrady, komisie, regulátorov atď. neustále berú ako protivníkov a vôbec si neuvedomujú, že práve štát im vôbec dal tú možnosť podnikania a tvorby zisku. Štát im dal šancu byť úspešnými. Bez štátu by neboli nič.
Veľké a nadnárodné spoločnosti sú oproti tomu úplne iná káva. Oveľa menej kritiky a sťažovania sa na štátne úrady alebo byrokraciu. Počuli ste sa nahlas sťazovať pána Samsunga, Johnsona, Slovalca alebo Steela? Oni veľmi dobre vedia, že so štátom sa možno vždy rozumne a vzájomne výhodne dohodnúť. Pejoratívne povedané, držíme sa vzájomne „za kule". Možno je to povedané príliš tvrdo, ale je to tak. Žiadny štát predsa nepôjde proti korporácii, ktorá zamestnáva (priamo alebo nepriamo) tisíce alebo desaťtisíce ľudí a prípadným prepúšťaním môže výrazne ohroziť systém. A súčasne platí opak, žiadna korporácia, ktorá zarába miliardy eur predsa nepôjde proti štátu len pre to, aby riskovala stratu nejakej ďalšej miliardy, keď ju môže svojou ústretovosťou skôr získať. Veď sa predsa môžeme rozumne dohodnúť. Ako partneri.
Preto je logické, spravodlivé a správne, že investičnú pomoc a úľavy na daniach musia dostávať najmä veľké a nadnárodné korporácie. Ony sú hlavnými tvorcami vyššej zamestnanosti a v budúcnosti to bude platiť stále viac a viac. Ony sú tvorcami väčšiny ziskov a v budúcnosti to bude platiť stále viac a viac. Práve korporácie musíme chrániť a podporovať na rozdiel od amorfnej masy stredných a menších podnikateľov či živnostníkov, ktorí sa nikdy nezmôžu na stovky alebo tisíce zamestnancov a súčasne rádovo státisíce alebo milióny eur zisku. A najmä - s pár desiatkami veľkých korporácií sa dohodneme rýchlo a efektívne.
Aj preto bude potrebné postupne zmeniť štruktúru podnikateľských subjektov. Od masy desaťtisícov menších firiem smerom k niekoľkým silným subjektom, ktorí odolajú v globálnych pomeroch a výzvach. Preto tá pomoc veľkým - investičné stimuly, daňové prázdniny, príspevky na tvorbu nových pracovných miest. A preto, na druhej strane, útlmový program pre menších a stredných podnikateľov - vyššie odvody živnostníkom, komplikácie dohodárom, licencie firmám alias daň zo straty, platnosť kolektívnych zmlúv, komplikovanie založenia nových firiem, nárast už tak veľkej byrokracie atď.
Vyššie povedané neznamená, že sme proti živnostníkom, malým či stredným podnikateľom alebo nebodaj proti ich zamestnancom. Naopak, oni sú našou cieľovou skupinou. Radi im pomôžeme v ťažkostiach. Práve pomocou investičných stimulov, daňových úľav a príspevkov na tvorbu pracovných miest veľkým korporáciám umožníme ich zamestnanie v takých spoločnostiach. Nikto sa nemusí báť straty živnosti či menšieho podniku, zamestnáme ich na dotované miesta v korporáciách. Nikto sa teda nemusí báť straty istôt. Neistotu podnikania im zameníme za istotu zamestnancov silných nadnárodných spoločností. Tým schopnejším ponúkneme miesto v štruktúrach štátu (úrady, komisie, subkomisie, metodické centrá) alebo v nadnárodných európskych štruktúrach.
Zmena postoja k veľkým korporáciám prinesie v konečnom dôsledku modernej ľavici aj viac budúcich voličov. Bude menej kritikov štátu (bývalých menších a stredných podnikateľov, živnostníkov) a viac spokojných a loajálnych zamestnacov korporácií alebo štátnych štruktúr, ktorí sa budú veľmi radi dožadovať vyššej aktivity štátu napr. pri zvyšovaní minimálnej mzdy či väčších sociálnych istôt pre zamestnanecký pomer. Vychádzame tým v ústrety aj väčšinovému názoru našej spoločnosti, ktorý preferuje zamestnanie pred podnikaním.
Spokojnosť bude na všetkých stranách. Zamestnanosť vo veľkých a nadnárodných spoločnostiach bude rásť. My (štát) poskytneme týmto korporáciám na výmenu daňové úľavy, dotované ceny (napr. elektriny) alebo príspevky na tvorbu nových pracovných miest. Hovorí sa tomu win-win riešenie.
Pozor, my nechceme nikomu podnikanie alebo živnosť zakazovať. To v žiadnom prípade, nie sme nemoderná alebo krajná ľavica. Ak niekto chce (aj napriek vyššie povedaným upozorneniam) naďalej podnikať, prosím, nech má (aspoň dočasne) tú možnosť. Avšak je potrebné si uvedomiť reálny stav veci. Daňové príjmy sú základom každého štátneho hospodárstva a práve veľké spoločnosti dostanú viacero daňových úľav, aby im tie kompenzovali náklady na zamestnanie bývalých zamestnancov menších a stredných podnikateľov. Tých, ktorí už pochopili dejinnú nevyhnutnosť. Tí, ktorí dejinnú nevyhnutnosť nebudú chcieť chápať, na to majú samozrejme právo. Budú však musieť prispieť k udržaniu už spomenutých daňových príjmov štátu. Ak si na to trúfajú, nech sa páči. Ale treba otvorene povedať, že ľahké to mať nebudú, pretože regulácie, vyhlášky, nariadenia a usmernenia budú musieť dodržiavať v stále väčšej miere ako doteraz. Na to si už dáme veľký pozor. A bude sa nám aj ľahšie kontrolovať, pretože pár tisícov živností a menších či stredných podnikov skontrolujeme oveľa ľahšie, ako keď sú ich státisíce. Budeme aj vedieť koho máme kontrolovať. Uznajte, kto bude ľahšie dodržiavať všetky povinnosti, regulácie a obmedzenia? Ten čo má päť a pol zamestnanca alebo ten, čo má tisíce zamestnancov a na dodržiavanie akejkoľvek regulácie môže vytvoriť celé oddelenie?
Poznámka na záver
Podpora veľkým a nadnárodným spoločnostiam bude ešte istý čas (bohužiaľ) voličsky nepopulárna. Je preto potrebné udržať dostatočne veľkú názorovú flexiblitu v rámci moderných ľavicových názorov. Jedna vec budú praktické činy (podpora veľkých a nadnárodných korporácií) a druhá vec bude (napr. v predvolebnom čase) ich kritika. Táto kritika bude s korporáciami vopred odkomunikovaná, takže tie sa jej otvorene príliš brániť nebudú. Preto bude aj naďalej možné používať príťažlivé heslá, ktoré sme uviedli v prvej časti príspevku, a ktoré si pre istotu zopakujme:
„Pravici záleží iba na veľkých podnikateľoch, na monopoloch, na korporáciách. Pre malého podnikateľa pravičiari nepoznajú zľutovanie"
„Zo systémového hľadiska je dôležitejšie, čo bude s takými ekonomickými mamutmi, ako sú nadnárodné korporácie, kartely a rôzne obrovské svetové firmy. Tam žiadna kamarátska spolupráca z definície existovať nemôže."
redakcia Rukoväte modernej ľavice
