Pred pár dňami traja prezidenti krajín EU (Nemecka, Talianska a Poľska) vyzvali na jednotu proti narastajúcemu euroskepticizmu v EU. "Iba ak zostaneme jednotní, môžeme sa postaviť proti problémom, ktorým čelíme vo svete" oznámili prezidenti.
Nie je to pritom ojedinelý prejav „boja“ proti skepticizmu v EU. Predseda Európske komisie Barroso vo svojom prejave o stave Únie 2012 (viacero citátov z tohto prejavu nájdete tu) vyzýval na „aktivizáciu proeurópskych síl“ a ďalej vyhlásil: „ľahostajnosť a pesimizmus prívržencov Európy sú ešte nebezpečnejšie ako skepticizmus odporcov Európy“.
Dobre si všimnite najmä formuláciu „skepticizmus odporcov Európy“. Skepticizmus sa dáva na rovnakú úroveň ako odpor. Pritom byť euroskeptikom predsa neznamená, že je niekto proti existencii EU alebo dokonca jej odporcom. Slovník predsa vysvetľuje skepticizmus ako pochybovanie, či nedôveru. Nič viac ako pochybovanie, či ten smer, ktorí sa rozhodli eurolídri stanoviť je správny. Čiže nie odpor voči myšlienke EU, ale pochybovanie či nedôvera ku konkrétnym krokom.
Barroso: "Stanovíme ciele, ktoré je potrebné splniť, stanovíme spôsob, akým sa má Európska únia stať (...), stanovíme právomoci a nástroje, prostredníctvom ktorých sa má stať (...), a model, na základe ktorého sa má stať úniou národov Európy".
Znamená to, že tí, ktorí prejavia pochybnosti o „stanovenom“ smere budú onálepkovaní ako odporcovia EU? To je predsa nehoráznosť. Paradoxne, ešte horšie ako skeptici dopadli v očiach predsedu EK obyčajní pesimisti (ktorých nebude málo), tí sú vraj ešte nebezpečnejší ako skeptici...
Niekto by nad mávol rukou, však nech si rozpráva vo svojich prejavoch čo chce, takých tu už bolo. S týmto pohľadom však nesúhlasím. Jednak preto, že funkcia predsedu Európskej komisie je jedna z najvyšších v EU (ak nie úplne najvyššia) a „druhak“ aj preto, že sa mi zdá, že podobné slová nie sú ojedinelé a začinajú postupne bujnieť na viacerých miestach.
Prvýkrát som postoj typu „kto nejde s nami, ide proti nám“ zaregistroval v minuloročnej TV relácii Lampa, kde bol hosťom Martin M. Šimečka a témou bolo schvaľovanie eurovalu. Kedža strana SaS bola proti eurovalu, Šimečku to rozhorčilo až do takej miery, že neváhal označiť SaS ako „čisto extrémistickú“ stranu. Že vraj je SaS „radikálna pravica, extremistická, populistická, protieurópska strana (...), strana, ktorá je z môjho pohľadu čisto extémistická“. A ďalej: „Euroskeptici alebo protieurópania - ich názor vedie nevyhnutne k rozpadu...“
Nemohol som uveriť, že intelektuál Šimečkovho formátu takýmto bojovým ofenzívnym spôsobom onálepkuje niekoho, len kvôli tomu, že nesúhlasí s riešením čiastkového, hoci aj vážneho problému.
Nesúhlasíš s naším riešením? V tom prípade si protieurópan a dokonca extrémista (!), a to so všetkými dôsledkami, ktoré toto slovo v sebe obsahuje. Stranu SaS môže pritom hocikto kritizovať za rôzne činy a postoje (a často oprávnene), ale extrémistickou (ani protiurópskou) táto strana jednoducho nie je.
Poslanec Smeru Blaha, neváhal dokonca stranu SaS označiť v parlamentnej diskusii (témou boli zmeny v II. dôchodkovom pilieri) ako „fašo-liberálov“.
Blaha pritom nie je nejaký poslanec typu Kolesíka. Je to predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorý sa stretáva s podobne zameranými poslancami iných štátov EU. Podľa jeho slovníka si môžeme spraviť obrázok na akej úrovni prebieha diskusia a aký je myšlienkový svet jej účastníkov.
Kým som dopísal tento príspevok, objavila sa správa, že skupina poslancov Európskeho parlamentu zoskupená v jednom z lobistických združení zostavila akýsi „zoznam protivníkov“, ktorí nemajú ten správny názor.
Možno to nie je také vážne ako sa mi zdá. Možno počujem rásť trávu. Ale tieto náznaky (už nie ojedinelé) sa mi ani trochu nepozdávajú. Bolo by veľmi nerozumné, aby sa podobné spôsoby šírili a ľudia (politické strany, združenia,) označovali niekoho za antieurópana, či dokonca extrémistu a to len preto, že nechce súhlasiť s argumentami a zdôvodneniami, ktoré považuje za nesprávne. Nezabudnime, že Európa v minulom storočí až dvakrát dovolila nedemokratickým režimom aby ju dostali na prah katastrofy a vždy sa to začínalo značkovaním nepriateľov (a tvorbou zoznamov tých, ktorí sú "proti pokroku").
Nepripusťme prosím, aby sa niečo podobné opakovalo a to bez ohľadu na to, akými ušľachtilými cieľmi to bude ospravedlňované.
Naozajstných extrémistov bude v Európskej únii vždy dosť a ešte vytláčať k nim tých, ktorí pochybujú alebo nedôverujú (skeptikov), pasívnych a pod. je najlepšou cestou ešte zhoršiť už tak dosť komplikovanú situáciu, v ktorej sa Európa nachádza.
A teraz radšej o niečom úplne inom
