Michal Hvorecký (Sme, 25.2.214): Naša krajina prešla za uplynulých dvadsať rokov riadny kus cesty vpred a žije sa v nej tak dobre, ako ešte nikdy.(...) Frflať sa dá všade a vždy. (...) No faktom je, že kam sa človek na Slovensku pozrie, tam je pokrok nepopierateľný - či už na fabriky, parkoviská, nákupné centrá, lyžiarske strediská, divadlá, kníhkupectvá...
Aj preto nikdy nezaškodí pripomínať si, ako dobre sa vlastne máme.
Michal Hvorecký (Sme, 11.3.214): Nezamestnanosť mladých dosiahla rekord. Štátny dlh tiež. Školstvo upadá. Zdravotníctvu hrozí kolaps. Veda azda prestane existovať. O súdnictve škoda reči. Kultúra stagnuje. (...) živnostníci prešľapujú alebo zavierajú biznis. Drobní podnikatelia trpia pre mizerné nové zákony. Postavenie zamestnancov sa zhoršilo. Učitelia boli nechutne oklamaní. (...) Zázraky už nečakám. (...) Mečiar to začal a Fico to dokončil - ľudia neveria v občiansku spoločnosť ani demokraciu (...) Občania sa cítia podvedení, frustrovaní alebo balia kufre.
Obidva odlišné názory sa pritom vzťahujú k podobnej dobe. Z posledných dvadsiatich rokov boli polovicu času pri moci Mečiar alebo Robert F. V jednu chvíľu sa máme radovať z toho, ako dobre sa máme a o pár dní už máme baliť kufre?
Je správne keď sa intelektuál vyjadruje k svojej dobe a spoločnosti. Problémom sa však stane, ak bude intelektuál robiť niečo podobné ako politici, ktorých sám (a často oprávnene) kritizuje, to jest meniť názory a argumenty podľa toho, ako sa to práve hodí do krámu.
Konzistentnosť názorov sa v politike stala čímsi neznámym. Bolo by nešťastím, ak by sa tento mor rozšíril vo veľkej miere aj na intelektuálov (v histórii sa to bohužial stalo už mnohokrát). Naša budúcnosť nás očakáva s mnohými nástrahami (väčšinou spôsobených nami samotnými) - zadĺženosť a neúprosná demografia v kombinácii s prebujneným štátom a závalom regulácií (európskych aj domácich) a to všetko ruka v ruke s našou aj európskou slabosťou v naozaj dôležitých veciach (neschopnosť dôraznejšie zareagovať na arogantnú ruskú rozpínavosť je len čerešničkou na torte). To všetko je živnou pôdou, priam lákadlom, pre nekonzistentnosť názorov a ich selektívne používanie podľa toho, čo sa komu práve hodí.
Ak sa aj intelektuáli ochotne prispôsobia, budeme sa potom čudovať radovým občanom, keď budú v rôznych voľbách voliť všakovakých, často pofidérnych, kandidátov?