Žiadny z francúzskych ministrov či poslancov otvorene nepovedal, že je prekvapený (a že sa za to hanbí), čo za bizardné zákony, pofidérne nariadenia a nezmyselné vyhlášky sú stále v platnosti. Štáty EU sú presýtené množstvom regulácii, ktoré neustále každým mesiacom pribúdajú a vytvárajú (lepšie povedané už vytvorili) nepreniknuteľný moloch, v ktorom sa už prakticky nikto nevyzná, vrátane ministrov, poslancov, ich „expertov“ a ďalších všadeprítomných podržtaškov.
O tom, že zákonov a regulácií už máme vyše hlavy otvorene hovorí ústavný právnik a poslanec R. Procházka vo svojej vízii Alfa:
Parlament dnes prijíma vyše sto zákonov ročne. Je to hrozné číslo, z rôznych dôvodov. Po prvé, je zbytočne vysoké. Ak by sa ich prijala polovica, nikto – možno okrem lobistov – by si nevšimol rozdiel. Dôvodom pre prijatie nejakého zákona je často úplne čiastkový, s verejným dobrom nijako nesúvisiaci záujem nejakej záujmovej skupiny a občas len jednoduchá túžba poslanca predviesť sa na kameru. Výsledkom je zahltenie právneho poriadku obrovským počtom noviel a zneprehľadnenie práva na úroveň labyrintu, v ktorom už sa nevyznajú ani profesionáli, nieto ešte bežní ľudia.
Francúzsky príklad „zabudnutého“ ale stále platného zákona je len čerešničkou na torte. Viete si predstaviť, koľko nezmyselných a/alebo nedodržiavaných zákonov existuje v platných zákonodarstvách európskych štátov? A potom sa budú tí istí ministri a poslanci čudovať s očami navrch hlavy, že sa ten či onen zákon nedodržuje a budú „biť na poplach“ aby sa s tým niečo robilo (čítaj aby sa prijali nové upresnenia a nové regulácie). Množstvo a neprehľadnosť zákonov či regulácii je pritom jedným z hlavných dôvodov skostnatenia súčasnej Európy.
Rakúsky mysliteľ Ludwig Mises už pred viac ako päťdesiatimi rokmi napísal, že nadmiera štátnych regulácií prináša dôsledky, ktoré sú menej uspokojivé ako predchádzajúci stav vecí, ktorý mali zmeniť. Pokiaľ tieto neúspechy nebudú dostatočnou lekciou pre vládu a politikov, a tí sa nebudú chcieť vzdať ovplyvňovania cien tovarov, miezd a úrokových sadzieb, tak budú prichádzať s ďalšími reguláciami. A pretože výsledok bude opäť neuspokojivý, tak budu „musieť“ regulovať ďalej a ďalej. Mises videl ďaleko.
P.S. Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika vo svojom včerajšom blogu píše:
112 140 je počet nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré vyprodukovali inštitúcie EÚ za viac než polstoročie európskej integrácie. Až približne 30 percent zo zmieneného počtu legislatívnych kusov vzniklo počas deväťdesiatych rokov a ďalších približne 30 percent počas prvej dekády nového tisícročia. Až desatina všetkých európskych legislatívnych aktov v histórii vznikla v období 2008-2012, teda v období prehlbujúcej sa finančnej a dlhovej krízy, akej integrujúce sa európske spoločenstvo dosiaľ vystavené nebolo. Odpoveďou európskych inštitúcií na krízu je produkovať ešte viac regulácie.
a teraz radšej o niečom úplne inom
