Samozrejme, netreba sa báť, že tam človek netrafí. Ak Vás omrzelo vysedávať doma pred telkou a máte radi históriu spojenú s turistikou a cestovaním, tak Vás veľmi rád pozývam do malebnej obce neďaleko Rožňavy - do Lúčky (maď.: Lucska).
Dedinka leží v nadmorskej výške 588 m n.m. a má len vyše 200 obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1306. Lúčku objavíte, ak sa vydáte z Rožňavy, resp. z navštevovaného hradu Krásna Hôrka a za Krásnohorským Podhradím odbočíte vľavo na Drnavu a Bôrku. Už pri vstupe do obce Vás nadchnú čarovné domčeky s úzkymi cestičkami a potôčikom.
Lúčka sa môže predovšetkým pýšiť pamiatkou, ktorú zrejme nepozná až tak veľa Slovákov. Je to zrúcanina stredovekého opevneného kostola, vybudovaného v 13. storočí z čias Husitov! Priľahlé okolie Slovenského rudohoria a vzácne ticho dotvára pre návštevníkov pôsobivý zážitok z celkovej návštevy. Romantická zrúcanina na kopci nad dedinou spolu s menším cintorínom má vysokú historickú hodnotu a skutočne sa oplatí navštíviť toto miesto.
Na tento výlet sme sa vybrali autom, keďže od spomínanej lokality bývame cca 120 km. Cesta bola vynikajúca, ubiehala rýchlo a ani sme sa nenazdali, už sme odbočovali z hlavnej cesty Košice/Rožňava smerom k cieľu. Kvalita miestnej komunikácie sa každým kilometrom logicky zhoršovala, ale boli sme na to pripravení. Po pár minútach sme došli do Lúčky, kde nás privítalo daždivé a vlhké počasie. Asi nič nové pod slnkom v období súčasných záplav.:) Autíčkom sme sa zviezli až úplne na koniec cesty, kde bolo treba vystúpať ešte pár krokov vyššie. My sa dažďa nebojíme. Auto sme zaparkovali, obliekli si na seba pršiplášte a vydali sme sa objavovať históriu nádhernej zrúcaniny.
Po pár krokoch sa pred Vami vznešene ukáže ranogotický opevnený kostol. Prístupová cesta, ale aj okolie s cintorínom je pekne upravené. Verejnosť má zdarma prístup dovnútra a človek sa taktiež môže pokochať výhľadom na Lúčku "zhora".
Je to veľmi romantické miesto pre tých, ktorí obľubujú tiché prostredie v prírode. Kostol dýcha tajomnou históriou a kamenný múr so zvonicou sa zachoval takisto. Myslím si, že človek potrebuje občas "zmiznúť" do podobných miest, pretože v súčasnom uponáhľanom svete je to čoraz horšie a horšie. Mnoho dovolenkárov sa balí do rôznych exotických krajín, ale pritom si neuvedomujeme, že za skutočným oddychom nemusíme cestovať až tak ďaleko. Naše Slovensko je nádherné a oplatí sa ho objavovať.
Vrátim sa k dedinke Lúčka... Po návšteve zrúcaniny kostola sme sa snažili dostať k ďalším zachovalejším kostolom. Miestni obyvatelia majú k dispozícii rímsko-katolícky, ale aj evanjelický kostol. Obidva však boli v čase našej návštevy bohužiaľ zatvorené a tak sme sa mohli pokochať len zvonku.
Po zaujímavej návšteve sme sa rozhodli zastaviť aj v mauzóleu Krásnej Hôrky - mauzóleu Františky a Dionýza Andrássyovcov. Túto secesnú pamiatku je vidieť už z hlavnej cesty, blízko hradu Krásna Hôrka. Vstup do areálu je skutočne pôsobivý a prvý pohľad na pamiatku zaujme vari každého.
Mňa najviac zapôsobil interiér so vzácnymi mramorovými stenami, ktoré pochádzajú z rôznych končín sveta ako napr. z Grécka, Talianska a pod. Najkrajší zážitok mám v mysli, keď sprievodkyňa zatvorila hlavné vchodové dvere a v tme sme uvideli ligotajúcu sa kupolu pozostávajúcu z vnútornej mozaikovej výzdoby. Mozaika pozostáva zo zlata a v tme je zdola na ňu očarujúci výhľad.
V strede mauzólea sa vedľa seba týčia dva sarkofágy z bieleho talianskeho mramoru (pozn.: pochádzajúci z mesta Carrara), na ktorých sú vyobrazené skutočné podobizne tvárí zosnulých. Za povšimnutie taktiež stojí aj kópia sochy verného psa manželov z červeného mramoru, ktorú nájdete v parku za mauzóleom. Jazvečík je zobrazený v životnej veľkosti s pôsobivými očami.
Celý deň sme strávili príjemným výletom a verím, že mojim článkom som inšpiroval aj ďalších turistov, ktorí túžia spoznávať neobjavené krásy v našej malej krajine...
