Obraz

Deň prešiel do svojej druhej polovice a tak sa s vedomím nedokončených povinností vybrala domov. Odkedy odišiel, každý deň navštevovala miesta, kde spolu boli. Bolo to pre ňu ako pozerať fotografie, na ktorých je vystrihnutá postava. Aspoň tá silueta bola pre ňu malou náplasťou na nemožnosť vidieť ho pred sebou. Až teraz si uvedomovala krásu miest kam ju zvykol brávať. Predtým ich nevnímala, boli pre ňu iba farebné fľaky za jeho postavou. Ako išla naspäť do domu, slzy sa jej tisli do očí, keď si uvedomovala, že po tejto aleji sa zvykli vraciavať držiac sa za ruky. Rozprávajúc o zdanlivo nedôležitých témach. Čo by teraz tak dala za jeden maličký rozhovor, za jedno chytenie za ruku, za jedno pohladenie po líci. Nechcela veľa. Nebolo to však možné, a to jej ešte pridalo pár sĺz na líce. Snažila sa nemyslieť aspoň chvíľu na neho. Snažila sa vyhnať si myšlienku na neho z hlavy. Skúšala rozmýšľať o veciach, o ktorých rozmýšľala, keď ešte neboli spolu. O veciach každodenného života. Avšak nedarilo sa jej to. Jeho tvár mala stále pred očami. Nech sa pozrela kamkoľvek, vždy ho videla. Bol akoby nalepený v strede tej malej čiernej bodky v oku. Lebo aj keď zatvorila oči, bol t

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Pomalým krokom prišlak domu. Otvorila dvere a vošla do vnútra. Obed, hoci už bol dávnozjedený, rozvoniaval po celom dome. Pocítila hlad. V kuchyni povyberalazvyšky jedla a keďže sa jej zdalo ešte dostatočne teplé, zjedla ho bezzohriatia. Dokonca už aj jedlo teraz vnímala iba ako povinnosť. Nebolo pre ňupôžitkom ako prv, keď ho jedli spolu. Najradšej mala, keď jedli z jednéhotaniera. Bolo to pre ňu spojenie príjemného s užitočným. Tak ho mohla maťblízko pred sebou ešte aj keď jedli.

 Po narýchlo zjedenom obede sa pustila doupratovania domu. Vedela, že keď to neuprace cez voľný deň, tak po práci už nato nebude mať náladu. Upratovanie mala rada. Bola to monotónna robota, taká priktorej sa nemusela sústrediť priveľmi na prácu. Mohla premýšľať. Premýšľať o všetkomčo sa týkalo jeho. Na inakšie sa jej myslieť nedalo, to už skúsila. Každopádnejej tak aj skôr ubiehal čas. Nevedela ani ako a mala poupratovaný celýdom. Síce jej to zabralo veľa času, ale ona čas nevnímala. Už dávno sa naučilanesústrediť sa naň. Rešpektovala jeho existenciu, ale nedovolila mu ovplyvniťju. Viac-menej ho vnímala ako nepriateľa, pretože on bol jediný, ktorý ju delilod jej lásky. On za to všetko mohol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Keďskončila s upratovaním, nemala už chuť robiť nič iné. Zobrala si preto knižku,ktorú čítavala v každej voľnej chvíli, ľahla si na posteľ a zahĺbilasa do čítania. Bola to obyčajná romantická knižka, taká akú by pred týmprežívala skôr pasívne. Teraz ju však dej pohltil o to viac, že hov nej videla na každej strane. Prevtelila si ho a seba do hlavnýchpostáv. Prežívala tak život, ktorý jej bol na teraz odopretý. Nestagnoval ako vskutočnosti, ale posúval sa ďalej. Dával jej možnosť vyskúšať si vzťah akobynanečisto, aby bola neskôr pripravená v reálnom živote a nespravilachyby, ktoré boli knižným hrdinom dopredu dané.

SkryťVypnúť reklamu

 Deňsa chýlil k svojmu koncu a ona sa pomaly chystala na spánok. Ako vždykeď mala na druhý deň prácu, snažila sa ísť skôr spať. Nebolo pre ňu nič ťažšieako vstávanie do práce, preto sa snažila vždy ísť aspoň prv do postele. Poneodmysliteľnom večernom kúpeli si ľahla do svojej postele. Posledný krátpozrela na jeho fotku, pobozkala ju a zatvorila oči s jeho obrazomv mysli.   

Branislav Daniel Bielik

Branislav Daniel Bielik

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

veriaci informatik s cestovatelskou povahou Zoznam autorových rubrík:  ZážitkyBásnePríbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu