Phil na tomto albume otvoril témy vyslovene aktuálne. Ľudské práva, ľudská dôstojnosť, sociálne problémy, náboženské a rasové konflikty, ale aj záležitosti bežného života, vzťahy v rodinách a samozrejme nechýba ani láska. A treba pripomenúť aj celú plejádu Philových priateľov, vynikajúcich muzikantov, ktorí na tomto albume hosťujú. Steve Winwood známy aj zo skupín Blind Faith alebo Traffic, David Crosby... A najkrajšie gitarové sólo vykúzlil Eric Clapton v skladbe I Wish It Would Rain Down. V Do You Remember sa odohráva dojímavý príbeh detskej platonickej lásky, atmosféru zvýrazňuje aj čierno-biely videoklip. Táto hudba ide od srdca a cítiť z nej úprimnosť výpovede. A vnímavý poslucháč ju srdcom aj prijíma. Od srdca k srdcu. V tématickej skladbe Colours Phil oddeluje pomalé intro od záverečného vyvrcholenia úžasným sólom na bicie nástroje a perkusie. Text je opäť naliehavý - apartheid v JAR. Svetovým megahitom sa stala skladba Another Is Day In Paradise. Opäť pôsobivý čierno-biely klip, na ktorom sú opustení ľudia bez domova, spiaci na kartónoch v uliciach veľkomiest v tieni mrakodrapov. Smutný paradox života, ohromné bohatstvo a absolútna bieda tak tesne vedľa seba. Pestrosť albumu zaručuje aj jazzová inštrumentálka Saturday Night... Krehký vzťah otca a syna - Father To Son. A na záver nádherná balada Find A Way To My Heart. Platňa But Seriously si našla cestu k môjmu srdcu okamžite a dovolím si povedať, že táto hudba a texty výrazne ovplyvnili môj život. Na okamihy prežité s touto hudbou sa nezabúda a pre mňa je povinnosťou mať originál cd na čestnom mieste v mojej hudobnej zbierke. Album dosiahol v roku 1990 vrcholy rebríčkov predajnosti nielen v Európe a USA, ale tiež aj v Austrálii. [/content>
Phil Collins - But Seriously (1989)
But Seriously je nielen podľa mňa vrchol tvorby Phila Collinsa. Prvý singel Hang In Long Enough vyšiel na jeseň roku 1989 a je z neho cítiť nielen poctivé muzicírovanie, ale aj nefalšovanú radosť. Tento album znamená pre mňa veľa aj v tom zmysle, že tieto piesne som počúval počas sametovej revolúcie a nasledujúci rok po nej. Bola to doba plná eufórie, nadšenia a nádeje. Rúcal sa tu režim, ktorý nedovoľoval mimo iného ani slobodné šírenie západnej rockovej hudby, čo považujeme dnes za samozrejmosť.






