Keď som mal šestnásť, oslovil ma album Lamb Lies Down On Broadway od Genesis. Bol to ako zásah zhora. Už vtedy som vedel, že je to pre mňa láska na celý život. Zoznam autorových rubrík: Neo-Prog, Art/Progressive Rock, Hudba - nostalgické spomienky, Súkromné, Nezaradené
Päť rokov pred miléniom doba vonkoncom nepriala rozsiahlym veľkolepým progresívnym koncepčným dielam. Sage to však mohlo byť fuk,riskli to a dobre urobili!Netreba predsa podliehať diktátom doby a móde. A je v tom aj kus odvahy.
Naše masmédiá takmer dokonale odignorovali správu o odchode tohto legendárneho hráča na klávesové nástroje, ktorý skutočne písal hudobnú históriu. To len svedčí o povrchnosti dnešnej žurnalistiky...
Steven Wilson je skutočne výnimočný zjav na dnešnej hudobnej scéne. Neúnavný workoholik s nedbalým študentským imidžom je v skutočnosti veľmi hĺbavý a senzitívny človek.
Na obal platne od Storma Thorgersona (1944-2013) sa dokážem pozerať celé hodiny. Stovky železných postelí zoradených na pláži ako obrovský vlniaci sa had, na jednej z nich sediaci zadumaný muž. O čom asi premýšľa?
Gitarista Steve Hackett sa počas svojej sólovej kariéry opakovane vracia ku skladbám skupiny Genesis, ktorej bol členom v rokoch 1971 až 1977, akoby niečo bolo ešte nedopovedané. Nejedná sa však iba o nostalgické spomínanie na toto výnimočne plodné tvorivé obdobie alebo o nejakú obsesiu, ale Steve sa snaží týmto skladbám vdýchnuť aj novú atmosféru a poňať ich z trochu iného uhla pohľadu. Predošlý návrat - Genesis Revisited I. (1996) ma až tak neoslovil. Síce perfektne zahrané a naspievané, ale zároveň tak trochu akademicky chladné. Genesis Revisited II. je oveľa vrúcnejšie, precítenejšie a cítiť, že inštrumentalisti (najmä Steve) a tiež aj hosťujúci speváci dali do toho všetko. Pristupovali k tomu s rešpektom a s pokorou akoby to malo byť už poslednýkrát.
Peter Gabriel sa preslávil v prvej polovici sedemdesiatych rokov ako spevák a vedúca osobnosť legendárnej skupiny Genesis. Na svojom konte má pätnásť sólových štúdiových albumov, vrátane soudtrackov k filmom Birdy a Posledné pokušenie Ježiša Krista od Martina Scorceseho (Passion). Vo svojej sólovej tvorbe sa výrazne inšpiroval etno hudbou z Afriky a z Blízkeho Východu. Na albume New Blood sa Peter rozhodol prepracovať a prearanžovať svoje staré hity a znovu ich naspievať za sprievodu symfonického orchestra.
Len ťažko uveriť, že tento artrockový smaragd má už 42 rokov. Ten čas ale letí... Po výbornom albume Fragile sa členovia Yes v zložení Anderson, Brufford, Wakeman, Howe a Squire znovu stretli v štúdiu a nahrali jeden z najzásadnejších albumov hudobnej histórie -Close To The Edge.
Predstavte si situáciu, že by ste mali ísť niekam na opustený ostrov a zo svojej hudobnej zbierky by ste si mali vybrať jediný album, ktorý by ste si so sebou mohli vziať. Tak ja by som sa jednoznačne rozhodol pre Foxtrot od Genesis. Musím sa priznať, že na kapelu Genesis mám "slabosť". Najmä albumy z tzv."gabrielovského" obdobia, z rokov 1970-75 predstavujú podľa mňa absolútny vrchol umeleckého a progresívneho rocku. Na toto fenomenálne obdobie v dejinách hudby spontánne nadviazali v osemdesiatych rokoch skupiny Marillion s Fishom, IQ a neskôr škótske zoskupenie Citizen Cain alebo talianska grúpa The Watch.
Už od čias SBB má progresívny rock v Poľsku doslova na ružiach ustlané. Pred desiatimi rokmi v krajine nášho severného suseda ako kométa zažiarila skupina Riverside, ktorá ovplyvnená skupinami ako sú Marillion, Pink Floyd, Anathema a Opeth vydala svoj debutový album Out Of Myself. Nejedná sa však iba o obyčajný debut, ale aj o prvú časť trilógie pod názvom Reality Dream, ktorá opisuje príbeh človeka trpiaceho hroznou duševnou chorobou -schizofréniou.
Viete o tom, že aj v krajinách bývalého Sovietskeho Zväzu sa hrá parádna progresívna muzika? Vážne, nerobím si z vás srandu! Spomeniem len mladého ukrajiského génia Antonyho Kalugina a jeho projekty Sunchild a Karfagen, kapelu FROM.UZ z Uzbekistánu alebo najväčšiu hudobnú bombu - ruských zauralských The Gourishankar. Toto je niečo celkom iné ako skupiny a interpreti typu Mašina vremeni, Avtograf a Alla Pugečeva, ktorých nám hojne servírovali komunistické médiá pred rokom 1989.
V prvej časti by som sa rád sústredil na obsah a dejovú líniu tohto diela. Chlapec - polosirota vyrastajúci bez otca, utiahnutý outsider. Matka, nesúca úlohu akéhosi "univerzálneho" rodiča, priam polobohyňa, jediný životný pilier a prístav útechy.
Tieto riadky sa mi nepíšu zrovna najľahšie. Trent a Wayne Gardnerovci (Magellan) boli roky mojimi hrdinami. Ich hudba ma hlboko zasiahla a zanechala trvalú a nezmazateľnú stopu v mojej duši.
Sú v živote človeka okamihy, ktoré by sme mohli nazvať kritické, človek sa cíti akoby na križovatke a nevie sa rozhodnúť ktorým smerom sa vydať. Niečo obdobné sa stalo v roku 1975 po odchode charizmatického frontmana, speváka s charakteristickým hlasom Petera Gabriela zo skupiny Genesis. Peter bol už unavený zo šoubiznisu a nemohol venovať dostatok času svojej rodine a maloletej dcérke. Zvyšní členovia však chceli pokračovať a tak na inzerát v rôznych hudobných periodikách hľadali kvalitatívne primeranú náhradu. Neviem, či je to pravda alebo legenda, ale na konkurzoch vyskúšali vraj až 400! vokalistov.
