Veľká noc je najvýznamnejší sviatok kresťanov po celom svete. Vyznačuje sa spomienkou na neznesiteľné mučenie a smrť Ježiša Krista; ešte viac však radosťou z nádeje na zmŕtvychvstanie, kedy sa nepremožiteľný Život zaskvie v radosti a nádhere. Mám však pocit, že je to práve nádej, ktorá v posledných rokoch vyprcháva, keď pozeráme na dianie plné zloby a zvrátenosti doma i vo svete.
Nad správou o ďalšom chemickom útoku v Sýrii sa pozastavil málokto. Mnohých nás však vzrušila informácia o americkom raketovom útoku na sýrske vojenské ciele. Rozpútala sa špirála dohadov, obvinení a samozrejme konšpirácií o tom, ako to skutočne bolo. Prečítal som si viacero článkov z domova i zo sveta, informovali ma však aj zo zdrojov priamo na mieste, pri Idlibe. Napriek tomu dnes nikto zaručene nevie povedať, kto stojí za neľudským použitím plynu, ktorý si nevyberal medzi dospelými a deťmi, zdravými či starými.
Rozpúta sa ďalšia vlna vojnového násilia? Budú sa svetové a regionálne veľmoci opäť donekonečna dohadovať a vetovať, no obyčajní ľudia zatiaľ budú trpieť a hynúť? Je Sýria odsúdená na úplný zánik?
Možnou odpoveďou budú práve miestni kresťania. Ich komunity v Sýrii patria k najstarším na svete a napriek nepretržitému prenasledovaniu, historickým genocídam a naposledy beštiálnemu vyhladzovaniu zo strany Daešu, prežívajú a úspešne sa bránia.
Keď som v roku 2015 navštívil územie vydobyté kresťanmi a Kurdmi, bol to len neveľký cíp na severovýchode krajiny. Už vtedy sa na oslobodených územiach dodržiavala náboženská sloboda, rešpekt voči životu a úcta k ženám. Ktokoľvek, kto aspoň trochu pozná pomery na Blízkom východe vie, že ide o unikát. Svoje zastúpenie v demokratickom parlamente a vláde majú i ženy. Pri nespočetných stretnutiach s politickými a cirkevnými predstaviteľmi či neziskovými organizáciami a občianskymi spolkami sa pred mojimi očami tvorila pestrofarebná mozaika náboženstiev a etník. Svoj domov tu totiž našli okrem kresťanov a Kurdov i Arabi, Turkméni, Jezídi a iní. Dôležitú úlohu v nej zohrávali práve naši bratia a sestry vo viere. Zo všetkých služobných ciest po Blízkom východe počujem z úst nekresťanov tie isté slová: potrebujeme tu kresťanov, sú nevyhnutnou zložkou spoločnosti. Kresťania prinášajú stabilitu, pokoj a odpustenie.
Dnes územie Demokratickej federácie, ako nazvali svoju autonómiu, pokrýva 25% územia Sýrie. Ide o územie dvakrát tak veľké ako susediaci Libanon. Oblastiam oslobodeným od Daešu alebo islamistických skupín je demokratické zriadenie a pripojenie k federácii vždy ponúknuté na dobrovoľnej báze. Aj to je dôležitý faktor udržateľnosti. Export demokracie nikdy fungovať nebude. Ľudia sa pre slobodu a úctu k druhému musia rozhodnúť sami. Inak možno čakať ešte horší výsledok ako v prípade zvrhnutého diktátora.
Verím v riešenia „Made in Syria“. Oheň v očiach mladých brancov, ktorí sa pripojili ku kresťanským milíciám sa nedá porovnať ani s 59 tomahawkami. Úspešne obraňujú svoje domy a pôdu pred tureckou a islamistickou hrozbou. Dúfajú v pomoc kresťanov na Západe. Lenže tá prichádza len veľmi neochotne.
No zdá sa, že aj tu sa blýska na lepšie časy. Americký generál Joseph Votel pri vypočutí pred americkým kongresom vypovedal, že SDF (Syrian Democratic Forces, ktorého súčasťou sú aj kresťanské jednotky) „sú najúčinnejšou vojenskou silou proti ISIS, ktorú dnes máme.“ Američania, Rusi, Francúzi a Nemci začínajú chápať, že domáci si vybojujú svoj mier a postarajú sa o svoju krajinu. Viac ako jalové konferencie potrebujú medzinárodné uznanie, humanitárnu pomoc a kvalitné vyzbrojenie. Svoje rodiny budú chrániť účinnejšie, ak proti výdatne sponzorovaným islamistickým hrdlorezom nebudú musieť bojovať zastaralými AK-47.
Počas 6 rokov trvajúcej občianskej vojne v Sýrii, presadzujú svoje záujmy Rusi, Američania, Turci, Saudi, Iránčania, Katarčania. Málokto počúva tých, ktorí tu žijú stáročia a milujú svojho Boha a svoju zem natoľko, že sú ochotní za to zomrieť. Keď budeme nabudúce zalamovať rukami nad ďalšími krvavými číslami obetí bombardovania, spomeňme si na Demokratickú federáciu a kľúčovú úlohu kresťanov v nej. Ak má byť Sýria obnovená, budem všetkými silami presadzovať práve tento model. Pretože prináša stabilitu, pokoj a odpustenie.
Branislav Škripek
