Ak to chceme rozmeniť na drobné, musíme ísť o vrstvu nižšie. Po Fukušime sa Nemci rozhodli, že skončia s jadrom a tiež s uhlím na výrobu elektriny. Zapojili do transformácie energo sektora miliardy eur na to, aby ozelenili svoju energetickú spotrebu. Vybudovali solárne elektrárne a veterné parky. Avšak príroda je prevít a ťažko sa s ňou dohodneš na stálej produkcii, keďže niekedy nesvieti alebo nefúka. Tým pádom zelená energetická ambícia musí byť doplnená francúzskym jadrom a ruským plynom. Preto aj napríklad Nordstream 2, ktorý je tepnou na zemný plyn výlučne pre Nemecko (mimochodom obchádzajúci Slovensko), je výlučne národným a nie celoeurópskym záujmom, ktorý je síce fosílne palivo, ale Frau Merkel prižmúri jedno oko. Nemecko teda vytvára cez svoj národný energetický záujem trhový priestor ako hlavný hráč v EÚ, problém však je, že do tohto priestoru patríme spolu s Čechmi aj my.
Takže my ako krajina, ktorá sa podieľa na globálnych emisiách CO2 svojimi 0,1% sme zasiahnutý tzv. “spillover efektom”, keď rozhodnutie jednej krajiny byť zelený sa prelieva do iných krajín v energetickom regióne. A to sme sa ani nedotkli rastúcej ceny emisných povoleniek, ktoré sa blížia k 60 EUR/t.
Podtrženo a sečteno, je pravdou, že ceny elektriny na burze nevieme nijako ovplyvniť, ale treba sa pýtať, prečo sú veci ako sú a kde je ich príčina.
