Obnova budov prinesie dilemy

Písmo: A- | A+

Plán obnovy budov v rámci európskej vlny obnovy spôsobí u verejných budov dilemy, ktoré budú súvisieť s hĺbkou obnovy budovy. Vlastníci budov, či už sú to obce, mestá, či štát budú postavení pred mnohé neľahké rozhodnutia.

Ak si zoberieme, že dnes máme 15.000 verejných budov a z nich polovicu tvoria školy s veľkým investičným dlhom, veľká časť rozhodnutí sa bude týkať práve týchto typov budov. V prvom rade si povedzme, komu a na aký účel daný objekt slúži a aký komfort má prinášať užívateľom. V prípade škôl sa popri energetickej efektívnosti nevyhnutne musíme dostať ku kvalite vnútorného prostredia a v súvislosti aj s prebiehajúcou pandémiou tiež k výmene vzduchu. Ako vieme a mnohé štúdie to preukazujú, koncentrácia CO2 v učebniach po krátkom čase dosahuje hodnoty nezlúčiteľné s kognitívnym procesom spojeným s výučbou. Nehovoriac o zvýšenej pozornosti hygienickosti prostredia súvisiacej s COVID-19, kde sa práve výmena/nevýmena vzduchu môže podpísať pod karantenizovanie tried alebo celých škôl.

Samozrejme pri rekonštrukcii budov prvý pohľad padne na obálku budovy, teda strechu, fasádu, okná, dvere. Zatepliť, osadiť plastové okná a hermeticky uzatvoriť decká do tried paradoxne ešte viac umocní potrebu výmeny vzduchu v interiéri školských budov, ktorú môžeme robiť ako obyčajne (otvorením okien cez prestávky) alebo nútenou výmenou cez vzduchotechniku. Len tu prichádza dilema č. 1: energetická úspora vďaka tesniacim oknám alebo kvalitné vnútorné prostredie s nízkymi ppm hodnotami CO2 a VOC? Súvisiacou témou alebo následnou dilemou by tak malo byť paralelné vyriešenie energetickej úsprnosti, avšak spolu so zabezpečením výmeny vzduchu. Logicky. Logicky? Nie tak celkom. Veľa bude závisieť od toho, do akej miery položí vlastník budovy na misku váh energetickú úsporu a hygienciké vnútorné prostredie. Pretože kvalita vnútorného prostredia je drahá a znamenala by inštaláciu vzduchotechniky, čo pri už stojacich budovách nie je také jednoduché a teda je to drahé. Ak škola inštaluje vzduchotechniku, potrebuje sa o ňu následne starať a čisťiť ju, čo sú dodatočné prevádzkové náklady. Jarný a jesenný servis vrátane výmeny filtrov (nebodaj HEPA) môže byť pre zriaďovateľov škôl nepoznaný kontinent. Nehovoriac o inštalácii snímačov CO2 a VOC, ktoré budú automaticky riadiť cez frekvenčné meniče prietoky vzduchu tak, aby sa zabezpečila jeho výmena pri zvyšujúcich sa hodnotách CO2 a VOC v učebniach.

Ďalším nepoznaným prvkom hĺbkovej rekonštrukcie je digitalizácia budov a napojenie budovy na portály sledujúce odberové diagramy elektriny či plynu. Lebo dnes sú verejné budovy analógové, kedy snímačmi a hlásičmi problémov sú samotní obyvatelia alebo užívatelia budov. Moderná školská budova riadená BMS (Building Management Systémom) s integráciou jednotlivých technologických súčastí do jedného celku vďaka meraniu a regulácii by mal byť cieľovým stavom. Teda schopnosť vidieť a následne riadiť spotrebu a odbery komodít tak, že kde nie je potreba, tam nie je ponuka. Inak povedané, ak požiadavka na výmenu vzduchu v škole je medzi 8:00 až 16:00 hod., po tomto čase posielam budovu ako správca alebo facility manager do spánku. Prípadne spravím prevetranie budovy čerstvým vzduchom bez rekuperácie medzi 3:00 až 5:00 hod. ráno s tým, že ráno žiaci a učitelia prichádzajú do vyvetranej budovy.

Keď sa už bavíme o digitalizácii budov, nemali by sme zabudnúť na témy ako stráženie elektrického maxima rezervovanej kapacity, nastavenia časových plánov prevádzky budovy či hľadanie optimálnych riešení pri splošťovaní odberových diagramov. Výsledkom digitalizácie budovy by mal byť Digital Building Logbook alebo repozitár relevantných dát budovy. Na základe Digital Building Logbook bude v budúcnosti možné vytvárať benchmarky pre rôzne oblasti energetického manažmentu budov. Toto sa nezaobíde bez investície do technológií schopných zaznamenávať, vyhodnocovať a interpretovať dáta pochádzajúce z budov.

Nemenej ťažkou témou pri rekonštrukcii budov bude integrácia tzv. "zelených komponentov" ako sú zelené strechy, zachytávanie dažďovej vody, fotovoltaika a podobne. Tu bude tiež potrebné zvažovať aký zelený komponent je pre danú konkrétnu budovu najvhodnejší pri zvažovaní pomeru cena/výkon. Osobne by som zelené komponenty nepreceňoval, aj keď majú mnohé prínos aj pri edukácii žiakov, každopádne by som ich postavil o stupienok nižšie pod obálku a digitalizáciu budov.

Takže rekonštrukcie verejných budov čaká v úvodnej fáze otázka uchopenia témy rekonštrukcie objektu v celosti, čo môže naraziť na všeobecne prijímaný úzus, že "rekonštrukcia je oprava strechy, zateplenie a výmena okien. Toto však "deep retrofit" určite nie je.

Skryť Zatvoriť reklamu